Vatikán/Taliansko (30. apríla, RV) - Počas tzv. “bielej noci” pred zajtrajším blahorečením Jána Pavla II. bude až do rána otvorených osem rímskych chrámov, v ktorých sa cestou z modlitbovej vigílie na antickom štadióne Circo Massimo po 23:00 hod. pútnici budú môcť zastaviť: Bazilika sv. Agnesy na Piazza Navona, sv. Marka na Kapitole, sv. Anastázie, Najsvätejšieho mena Ježiš, Panny Márie in Vallicella, sv. Jána dei Fiorentini, sv. Andreja della Valle a sv. Bartolomeja na Isola Tiberina. Súčasťou ponúkaného programu bude modlitba posvätného ruženca, eucharistická adorácia, možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia a meditácie nad Božím slovom – citátmi z Evanjelia podľa Matúša: “Prišli sme sa mu pokloniť” (Mt 2, 2); “Za koho ma pokladáte vy?” (Mt 16, 15). Chýbať nebudú ani svedectvá o viere a rozjímanie nad úryvkami z textov Jána Pavla II., adresovaných mládeži. Budú to práve mladí ľudia, ktorí pútnikov budú vítať pred chrámami a pozývať ich k modlitbe. Stretnutie v Bazilike sv. Agnesy na Piazza Navona povedú mladí ľudia z Poľska – rodnej krajiny pápeža Wojtylu.Prvý z úryvkov, ktorých autorom je Ján Pavol II., a ktoré budú predmetom rozjímania a rozhovorov počas dnešnej noci, organizátori vybrali z Posolstva k 20. svetovým dňom mládeže v roku 2005:
“Drahí mladí, ponúknite aj vy Pánovi zlato vášho života, totiž slobodu nasledovať ho z lásky, verne odpovedajúc na jeho volanie; nechajte k nemu vystupovať kadidlo vašej vrúcnej modlitby na jeho chválu a slávu; darujte mu myrhu, v cite plnom vďačnosti voči nemu, pravému človeku, ktorý nás až tak miloval, že zomrel za nás na Golgote ako zločinec... Milujte Krista: on je skalou, na ktorej si budujte svoju budúcnosť a spravodlivejší, solidárnejší svet. Ježiš, Knieža pokoja, je prameňom odpustenia a zmierenia, ktorý môže zo všetkých členov ľudskej rodiny urobiť bratov a sestry“ (Posolstvo k SDM 2005, 4-5).
Ďalší text Jána Pavla II., ktorý sa počas dnešnej noci bude čítať v ôsmich rímskych kostoloch, pochádza z modlitbovej vigílie na Tor Vergate, ktorej predsedal 19. augusta 2000. Zdôrazňuje, že „veriť dnes v Ježiša, nasledovať ho ako Peter, Tomáš a prví apoštoli a svedkovia, si vyžaduje tak ako v minulosti, aby sme sa zaňho postavili, až po novodobé mučeníctvo – mučeníctvo tých, ktorí dnes, tak ako včera, sú povolaní kráčať proti prúdu, aby nasledovali božského Učiteľa, aby nasledovali „Baránka, kamkoľvek ide“ (Zjv 14, 4)... Možno nebudete musieť preliať svoju krv, ale určite sa od vás bude žiadať, aby ste boli verní Kristovi!“
Posledný, tretí úryvok, ktorý bude čítaný počas noci čakania na blahorečenie Jána Pavla II., vráti mladých ľudí k jeho encyklike Dives in Misericordia. Výber je veľmi symbolický, aj vzhľadom na to, že zajtrajšia prvá májová nedeľa je Nedeľou Božieho milosrdenstva:
“Cirkev hlása a rozličným spôsobom vyznáva pravdu o Božom milosrdenstve, ktoré bolo zjavené v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. Usiluje sa prejavovať ľuďom milosrdenstvo skrze ľudí. V tom vidí prepotrebnú podmienku svojej starostlivosti o lepší a "ľudskejší" svet pre prítomnosť i pre budúcnosť. Avšak Cirkev v žiadnom čase, v žiadnej dejinnej dobe - najmä v takej rozhodnej, ako je terajšia - nesmie zabúdať na modlitbu, úpenlivé volanie o Božie milosrdenstvo proti mnohonásobnému zlu, ktoré zaťažuje ľudské pokolenie a hrozí mu. Je to základné právo a povinnosť Cirkvi, žijúcej v Ježišovi Kristovi. Je to právo a povinnosť pred Bohom a pred ľuďmi. Čím viacej podlieha vedomie ľudí vplyvom iba svetského zmýšľania a stráca aj samotný význam slova "milosrdenstvo", čím viacej sa vzďaľuje od Boha a tým aj od tajomstva milosrdenstva, tým viacej má Cirkev právo a povinnosť "mocným hlasom" vzývať Božie milosrdenstvo. Tento mocný hlas, ktorý je pre dnešnú Cirkev zvlášť významný, sa obracia na Boha a dovoláva sa jeho milosrdenstva, o ktorom Cirkev vyznáva a hlása, že sa dokonale prejavilo v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi, totiž vo veľkonočnom tajomstve. Toto tajomstvo zahrňuje najúplnejšie zjavenie milosrdenstva - lásky, ktorá je silnejšia než smrť, mocnejšia než hriech i akékoľvek zlo. Je to láska, ktorá človeka vyzdvihuje aj z najhlbšieho pádu a oslobodzuje aj od najväčších nebezpečenstiev” (Dives in misericordia, 15).
