Vatikán (7. marca, RV) - Už len necelé dva mesiace zostávajú do beatifikácie Jána Pavla II. Ide o udalosť mimoriadneho významu a predchádza jej celý rad iniciatív. Táto udalosť sa hlboko dotýka predovšetkým tých, ktorí úzko spolupracovali s Karolom Wojtylom počas jeho pontifikátu. Jednou s osobností, ktorá stála po boku Jána Pavla II., je i bývalý riaditeľ Tlačového strediska Vatikánu Joaquín Navarro-Valls, ktorý pre Vatikány rozhlas opísal svoje pocity, s ktorými prijal správu o jeho blahorečení:"Povedal by som, že s rovnakými pocitmi, ktoré som mal niekoľko minút po jeho smrti, v ten večer 2. apríla 2005. To jest, s pocitmi veľkej vďačnosti k tejto osobe, k tomuto pápežovi, ktorý priamym spôsobom vydával svedectvo o Bohu nielen mne, ale celej jednej generácii. Umožnil nám pochopiť ten poklad ľudských a kresťanských hodnôt, ktorých je pápež sprostredkovateľom."
Žili ste po boku Jána Pavla II. 20 rokov. Ako je prítomný vo vašom živote Karol Wojtyla po 2. apríli 2005?
"Vaša otázka ma prenáša do dní po jeho smrti k jednej z tlačových konferencií, ktoré sa konali v tom čase, keď bol pápežský stolec prázdny. Jedna nemecká novinárka sa ma opýtala: „Vám, ktorý ste boli tak blízko Jána Pavla II. počas všetkých tých rokov jeho pontifikátu, chýba jeho prítomnosť?“ Moja odpoveď bola: „Nie, nechýba mi. Predtým som mohol byť s Karolom Wojtylom dve až tri hodiny denne a teraz s ním môžem byť v kontakte 24 hodín denne.“ Prosím ho o pomoc tak, ako som sa usiloval, veľmi skromne, ja jemu podať pomocnú ruku v oblasti komunikácie."
Čo je najväčší dar, ktorý ste dostali od Jána Pavla II. ako od človeka viery?
"Myslím, že je to on sám, jeho vlastný príklad ako sa usiloval žiť evanjelium, čo sa dalo na ňom jasne vidieť. Toto je najväčší dar. Ostatné dary majú rozmer obrovského množstva spomienok mnohoročného a každodenného kontaktu s ním."
Existuje nejaká chvíľa alebo veta, na ktorú si spomínate s osobitnou intenzitou i po jeho smrti?
"Rozhodne áno. Ide o myšlienku, ktorú vyjadril v slovnom spojení a ktorú si pamätám doslovne. Opakoval ju často a pri rôznych príležitostiach, ako napríklad vo svojom prejave v UNESCO. Bola to táto veta: „Viera, ktorá sa nestáva kultúrou, je viera zle prijatá, zle žitá a zle odovzdávaná.“ Túto vetu mám často na mysli a je výzvou i pre tento historický moment. Na jednej strane je tu skutočnosť, ktorú poznávame prostredníctvom viery, ale čo robiť, aby sa stala kultúrou?"
