V roku 2001 Svätý Otec Ján Pavol II. promulgoval dokument veľkého významu a to motu proprio Sacramentorum sanctitatis tutela, ktorým dal Kongregácii pre náuku viery v rámci kánonického právneho poriadku právomoc riešiť a súdiť určité kriminálne činy charakterizované ako veľmi ťažké, ktoré v minulosti patrili do rámca kompetencie iných dikastérií Rímskej kúrie, alebo kompetencia ohľadom ich riešenia nebola celkom jasná. Spomínané motu proprio (ide o „zákon“ v prísnom slova zmysle) sprevádzali aplikačné a procedurálne predpisy známe ako Normae de gravioribus delictis. Počas nasledujúcich deviatich rokov skúsenosť s týmito normami akosi prirodzene priviedla k presvedčeniu, že ich treba doplniť a aktualizovať vzhľadom na vzniknuté pomery, ale aj ujasniť a zjednodušiť ich procedurálny charakter, aby sa stali účinnejšími a zohľadňovali nové problémy. Toto sa dosiahlo najmä vďaka novým právomociam („fakultám“), ktoré udelil pápež Kongregácii pre náuku viery, ktoré však neboli organicky začlenené v pôvodných normách. To sa udialo až teraz, po systematickej revízii týchto noriem. Najťažšie delikty, ktoré táto zákonná úprava postihuje, sa týkajú centrálnych bodov života Cirkvi, čiže sviatosti Eucharistie a sviatosti pokánia, ale aj sexuálneho zneužívania mladistvých do 18 rokov klerikmi. Práve posledný zo spomínaných deliktov vyvolal v posledných rokoch veľký záujem verejnosti a podnietil vznik a rozvoj intenzívnej diskusie o normách a procedúrach Cirkvi, najmä o tom, ako páchateľov týchto deliktov súdi a trestá. Preto je správne, aby mala verejnosť úplne jasno ohľadne v súčasnosti platnej zákonnej úpravy v tejto oblasti a aby bola táto predstavená organicky a mohol sa v nej ľahko orientovať každý, kto sa musí touto matériou zaoberať.
Prvým príspevkom k jej objasneniu – adresovaným najmä tým, ktorí pracujú s informáciami – bola syntetizujúca príručka nedávno publikovaná na internetovej stránke Svätej Stolice pod názvom Guida alla comprensione delle procedure di base della Congregazione per la Dottrina della Fede riguardo alle accuse di abusi sessuali (slovenský preklad Úvod k základným procedúram Kongregácie pre náuku viery pre prípady obvinení zo sexuálneho zneužívania je dostupný na www.kbs.sk v rubrike „dokumenty vatikánskych úradov“), ale uverejnenie týchto nových noriem je čosi úplne iné, lebo ide o aktuálny oficiálny legislatívny text, záväzný pre celú Cirkev.
Pre uľahčenie štúdia týchto noriem laickou verejnosťou, ktorá sa principiálne zaujíma o problematiku súvisiacu so sexuálnym zneužívaním, sa pokúsime objasniť niektoré dôležité aspekty týchto noriem.
Novotou vzhľadom na predchádzajúce normy sú najmä tie predpisy – a to treba zdôrazniť – ktoré robia procedúru rýchlejšou, ide napríklad o možnosť neriešiť kauzu súdnym procesom, ale mimosúdnym dekrétom, či v obzvlášť závažných prípadoch predložiť záležitosť priamo Svätému Otcovi, aby klerika potrestal prepustením z klerického stavu.
Ďalšou novinkou, zameranou na zjednodušenie riešenia spomínaných problémov, ktorá berie do úvahy súčasný vývoj v Cirkvi, je možnosť, aby sa členmi tribunálu, alebo advokátmi či prokurátormi stali nielen kňazi, ale aj laici. Podobne už nie je vykonávanie týchto úloh striktne viazané na doktorát z kánonického práva, ale kompetentnosť osôb môže byť odobrená aj iným spôsobom, napríklad licenciátom z kánonického práva.
Žiada sa poukázať aj na predĺženie premlčacej doby z desiatich na dvadsať rokov, pričom vždy ostáva možnosť zrušiť premlčanie aj po uplynutí tohto času.
Dôležité je aj to, že osoby s obmedzenými rozumovými schopnosťami boli postavené právne na roveň mladistvých a ich zneužitie bude rovnako trestané, akoby boli obeťami mladistvé osoby, a tiež zavedenie nového trestného činu – pedopornografie – ktorá je definovaná ako „nadobudnutie alebo držanie alebo šírenie pornografických obrázkov osôb mladších ako štrnásť rokov“, spáchané klerikom.
Naďalej sa zachováva dôvernosť týchto procesov, aby sa chránila dôstojnosť všetkých osôb, ktorých sa proces dotýka.
V normách sa nehovorí o spolupráci s občianskymi autoritami, hoci tento bod je často predmetom verejnej diskusie. Treba však brať do úvahy, že normy sú súčasťou kánonického trestného práva, ktoré je samo osebe kompletné a úplne odlišné od trestného práva štátu. Napriek tomu možno k tejto téme poznamenať, čo sa pripomína v Úvode k základným procedúram Kongregácie pre náuku viery pre prípady obvinení zo sexuálneho zneužívania uverejnenom na internetovej stránke Svätej Stolice, v sekcii nazvanej Predbežné procedúry: „Pokiaľ ide o odstúpenie zločinov kompetentným autoritám treba dodržiavať nariadenia občianskeho zákona.“. To znamená, že v praxi navrhnutej Kongregáciou pre náuku viery, je potrebné podriadiť sa zákonným nariadeniam konkrétnej krajiny, a to v náležitom čase, nie až počas kánonického procesu alebo po jeho ukončení.
Zverejnenie noriem veľmi pomohlo k dosiahnutiu jasnosti a právnej istoty v oblasti, v ktorej dnes Cirkev musí postupovať dôsledne a transparentne, aby tak plne vyhovela oprávneným očakávaniam ohľadne zachovania morálnej integrity a evanjeliovej svätosti, ktorú od nej veriaci, ale aj verejná mienka právom požadujú a ktorú Svätý Otec neustále pripomína.
Je však prirodzené, že sú potrebné aj iné riešenia a iniciatívy zo strany rôznych cirkevných ustanovizní. Pokiaľ ide o Kongregáciu pre náuku viery, táto v súčasnosti skúma ako pomôcť biskupom vo svete sformulovať a vytvoriť koherentné a účinné predpisy a direktívy potrebné na riešenie problému sexuálneho zneužívania mladistvých, či už členmi kléru, alebo v oblasti aktivít a ustanovizní spojených s Cirkvou, berúc zároveň do úvahy situáciu a problémy spoločnosti, v ktorej pôsobia.
Ďalším kľúčovým krokom na ceste bude to, aby Cirkev dokázala trvalo a zodpovedne uvádzať do praxe výsledky náuky a úvah, ktoré dozreli počas bolestných udalostí a s nimi súvisiacej „krízy“ spôsobenej sexuálnym zneužívaním mladistvých členmi kléru.
Na doplnenie tohto krátkeho zoznamu hlavných noviniek obsiahnutých v spomínaných normách bude dobré poukázať aj na tie, ktoré sa vzťahujú na delikty inej povahy. Hoci ani v týchto prípadoch nejde o zásadne nové rozhodnutia, ako skôr o začlenenie už platných nariadení za účelom dosiahnutia viac komplexnej a organicky usporiadanej normy o „najťažších deliktoch“ rezervovaných Kongregácii pre náuku viery.
Aby sme boli konkrétnejší, boli sem zaradené: delikty proti viere (heréza, apostázia a schizma), na riešenie ktorých sú naďalej kompetentní ordinári, ale Kongregácia sa stala kompetentnou v prípade odvolania; nahrávky zo sviatostnej spovede a ich rozširovanie, proti ktorým bol stanovený trest dekrétom z roku 1988, a pokus o vysviacku žien, na ktorý sa vzťahuje dekrét z roku 2007.
Preklad Mária Spišiaková
