Drahí bratia a sestry, chcem vyjadriť svoju radosť nad tým, že tu dnes môžem byť medzi vami na tomto námestí, kde ste v tak veľkom počte prišli na túto generálnu audienciu – ako účastníci európskej púte miništrantov. Drahí chlapci a dievčatá, vitajte! Keďže väčšina z vás je z nemecky hovoriacich krajín, prihovorím sa vám dnes vo svojej rodnej reči.

Drahí miništranti a priatelia, drahí pútnici z nemecky hovoriacich krajín, vitajte v Ríme! Všetkých vás srdečne pozdravujem. Spolu s vami pozdravujem aj kardinála štátneho sekretára Vatikánu Bertoneho; Volá sa Tarcisio – Tarzícius – ako váš patrón. Pozvali ste ho dnes medzi vás, a on, ktorý nosí meno svätého Tarzícia, prišiel dnes sem, medzi miništrantov z celého sveta a medzi miništrantov z nemecky hovoriacich krajín. Pozdravujem drahých bratov v biskupskej a kňazskej službe a tiež diakonov, ktorí prišli na dnešnú audienciu. Zo srdca ďakujem pomocnému biskupovi Baziley, Mons. Martinovi Gächterovi, prezidentovi „Coetus Internationalis Ministrantium“ za jeho pozdrav i za krásny dar sochy svätého Tarzícia a za šatku, ktorú mi odovzdal. Všetky tieto veci mi pripomínajú časy, keď som i ja bol miništrantom. Ďakujem mu vo vašom mene aj za prácu, ktorú pre vás koná, spolu so svojimi spolupracovníkmi a so všetkými, ktorí umožnili toto radostné stretnutie. Moje poďakovanie patrí aj švajčiarskym dobrodincom a všetkým, ktorí rozličnými spôsobmi prispeli k realizácii sochy svätého Tarzícia.

Je vás mnoho! Keď som pred chvíľou vrtuľníkom prilietal do Vatikánu ponad námestie Svätého Petra, díval som sa na všetky tie farby a na radosť, ktorá naplnila toto námestie. Nielenže ste z tohto námestia urobili miesto veľkej slávnosti, ale aj moje srdce ste naplnili radosťou! Vďaka! Socha svätého Tarzícia k nám prišla po dlhej púti. V septembri 2008 bola predstavená vo Švajčiarsku v prítomnosti 8000 miništrantov: som si istý, že niektorí z vás boli pri tom. Zo Švajčiarska putovala cez Luxembursko až do Maďarska. Dnes ju tu slávnostne prijímame – s radosťou, že môžeme lepšie spoznať tohto svätca prvých kresťanských storočí. Táto socha, ako už povedal Mons. Gächter, bude potom umiestnená pri katakombách svätého Kalixta, kde je pochovaný svätý Tarzícius. Bol by som rád, keby sa toto miesto, teda katakomby svätého Kalixta a táto socha, stali symbolom pre miništrantov a pre tých, ktorí túžia nasledovať najbližším spôsobom Ježiša Krista, prostredníctvom kňazského, rehoľného a misionárskeho povolania. Nech všetci pozerajú na tohto odvážneho a silného mladíka s túžbou obnoviť priateľstvo s Pánom, naučiť sa žiť vždy v jeho blízkosti – kráčajúc po ceste, ktorú nám ukazuje jeho Slovo a svedectvo mnohých svätých a mučeníkov, ktorí sú prostredníctvom svätého krstu našimi bratmi a sestrami.

Kto to bol svätý Tarzícius? Nemáme o ňom veľa informácií. Žil v prvých storočiach dejín Cirkvi, presnejšie v treťom storočí; hovorí sa, že to bol mladík, ktorý navštevoval katakomby svätého Kalixta a bol mimoriadnym spôsobom verný svojim kresťanským povinnostiam. Miloval nadovšetko Eucharistiu a z viacerých skutočností usudzujeme, že bol pravdepodobne akolytom, teda aj miništrantom. Boli to roky, v ktorých cisár Valerián tvrdo prenasledoval kresťanov: títo sa museli stretávať tajne v súkromných domoch a niekedy aj v katakombách, kde počúvali Božie slovo, modlili sa a slávili svätú omšu. Aj zvyk nosiť Eucharistiu väzňom a chorým sa stal vtedy veľmi nebezpečným.

Jedného dňa, keď sa kňaz ako zvyčajne spýtal, kto by bol ochotný zaniesť Eucharistiu bratom a sestrám, ktorí na ňu čakali, zdvihol sa mladý Tarzícius a povedal: „Mňa pošli.“ Tento chlapec sa však kňazovi zdal byť príliš mladý pre takúto náročnú službu! „Môj mladý vek“ – povedal Tarzícius – „bude najlepšou skrýšou pre Eucharistiu“. Kňaz sa napokon nechal presvedčiť a zveril mu tento vzácny chlieb hovoriac: „Tarzícius, pamätaj, že do tvojej starostlivosti zverujem nebeský poklad. Vyhýbaj sa rušným cestám a nezabudni, že sväté veci nepatria psom a drahokamy nehádžeme pred svine. Budeš verne a bezpečne strážiť sväté tajomstvá?“ „Radšej zomriem,“ odpovedal rozhodne Tarzícius, „než by som ich mal vydať.“ Počas cesty stretol na ulici niekoľko priateľov, ktorí sa chceli k nemu pridať. Keď to odmietol, pretože to boli pohanskí chlapci, začali naňho naliehať a byť podozrievaví; všimli si, že čosi zviera na hrudi a snaží sa to chrániť. Chceli mu to vytrhnúť, ale nedalo sa. Začali ho teda biť a bili ho ešte viac, keď sa dozvedeli, že je kresťan; kopali doňho, hádzali kamene, ale on neustúpil.

Dobitého na smrť ho našiel v poslednej chvíli jeden vojak – volal sa Quadratus - ktorý sa tiež tajne stal kresťanom. Ten ho zaniesol ku kňazovi. Kým tam prišli, chlapec už nežil, ale na hrudi zvieral kúsok plátna, v ktorom bola zabalená Eucharistia. Pochovali ho v katakombách svätého Kalixta. Pápež Damaz dal urobiť nápis na hrob svätého Tarzícia, podľa ktorého zomrel v roku 257. Rímske martyrológium k tomu pridáva dátum 15. augusta a tiež peknú ústnu tradíciu, podľa ktorej Najsvätejšiu sviatosť nenašli ani v rukách ani v šatách svätého chlapca: premenená hostia, ktorú Tarzícius chránil za cenu vlastného života, sa stala jeho vlastným telom, čím vytvorila spolu s ním nepoškvrnenú hostiu obetovanú Bohu. Drahí miništranti, svedectvo svätého Tarzícia a táto pekná tradícia nás učia hlbokej láske a veľkej úcte, ktorú máme mať k Eucharistii: je to vzácny dar, poklad, ktorého hodnotu nemožno zmerať; je to Chlieb života; je to samotný Ježiš, ktorý sa nám dáva za pokrm, pomoc a silu pre naše každodenné putovanie na ceste k večnému životu; je to najväčší dar, ktorý nám Ježiš zanechal.

Obraciam sa k vám všetkým, ktorí ste sem prišli a prostredníctvom vás ku všetkým miništrantom celého sveta! Slúžte so všetkou ochotou Ježišovi prítomnému v Eucharistii. Je to dôležitá úloha, ktorá vám umožňuje byť zvláštnym spôsobom blízko pri Pánovi a rásť v skutočnom a hlbokom priateľstve s ním. Chráňte si starostlivo toto priateľstvo vo svojich srdciach, ako to robil aj svätý Tarzícius, ochotní pracovať, bojovať a dať život za to, aby sa Ježiš dostal ku všetkým ľuďom. Snažte sa aj vy povedať svojim priateľom o dare tohto priateľstva, s radosťou, odvahou a bez strachu – nech počujú, že poznáte toto Tajomstvo, že je pravdivé a že ho máte radi celým srdcom! Vždy, keď prichádzate k oltáru, máte to šťastie, že môžete byť prítomní pri veľkom diele Božej lásky, ktorá sa neustále túži darovať každému z nás, aby nám bola blízka, aby nám pomáhala a dávala silu dobre žiť. Pri premenení – to dobre viete – sa tento malý kúsok chleba stáva Kristovým telom a víno Kristovou krvou. Je veľkým šťastím môcť byť stále nablízku tomuto nevysloviteľnému tajomstvu! S láskou, odovzdanosťou a vernosťou vykonávajte svoju miništrantskú službu; neprichádzajte do kostola s povrchnosťou, ale vždy sa vnútorne pripravte na slávenie svätej omše.

Keď pomáhate svojim kňazom v oltárnej službe, prispievate k tomu, aby nám Ježiš bol stále bližšie, aby ľudia mohli čoraz lepšie cítiť a uvedomovať si, že On je tu s nami. Pomáhate, aby sa on mohol stať prítomným vo svete, v každodennom živote, v Cirkvi a na každom mieste. Drahí priatelia! Vy dávate Ježišovi vaše ruky, vaše myšlienky, váš čas. On sa vám určite odmení, daruje vám pravú radosť a ukáže vám, kde nájsť úplné šťastie. Svätý Tarzícius nám ukázal, že láska nás môže priviesť až k obetovaniu života pre pravé a skutočné dobro, pre Pána. Od nás sa pravdepodobne neočakáva mučeníctvo, ale Ježiš nás žiada, aby sme boli verní v malých veciach, aby sme sa vedeli vnútorne sústrediť, aby sme boli v kostole aj vnútorne prítomní, aby sme mali vieru a snažili sa tento poklad sprítomňovať v našom každodennom živote. Žiada od nás vernosť každodenným úlohám, svedectvo o jeho láske, návštevu kostola kvôli vnútornému presvedčeniu a kvôli radosti z toho, že je tam on. Takto môžete ukázať aj vašim priateľom, že Ježiš žije. V tejto úlohe nech nám pomáha aj príhovor svätého Jána Máriu Vianneya, na ktorého si dnes spomíname v liturgii – tohto skromného francúzskeho farára, ktorý zmenil jednu farnosť, a tak dal nové svetlo celému svetu. Príklad svätého Tarzícia a svätého Jána Máriu Vianneyho nech nás stále vedie k tomu, aby sme milovali Ježiša a plnili jeho vôľu, tak ako to robila Panna Mária, verná svojmu Synovi až do poslednej chvíle. Ešte raz vďaka vám všetkým. Nech vás Boh po tieto dni požehnáva a dá vám šťastný návrat do vašich domovov!

Preklad: Martin Kramara

( TK KBS, RV mk; dj ) 20100805005   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]