Drahí bratia a sestry v Kristu,“Η χάρις και η ειρήνη ας είναι πλούσια μαζί σας” (1 Pt 1,2). Με μεγάλη μου χαρά χαιρετώ εσάς που αντιπροσωπεύετε τις διάφορες χριστιανικές κοινότητες παροόσες στην Κύπρο. [“Milosť vám a pokoj v hojnosti” (1Pt 1,2). S veľkou radosťou pozdravujem vás, ktorí zastupujete kresťanské komunity Cypru.
Ďakujem Jeho Blaženosti Chryzostomovi II. za láskavé slová privítania, Jeho Eminencii Jurajovi, metropolitovi Pafosu, ktorý nás hostí, ako aj všetkým, ktorí umožnili toto stretnutie. S vďačnosťou pozdravujem aj tu prítomných kresťanov iných konfesií, vrátane tých, ktorí patria do arménskej, luteránskej a anglikánskej komunity.
V skutočnosti je to pre nás výnimočná milosť, zísť sa v modlitbe v tomto chráme Agia Kiriaki Chrysopolitissa (chrám Najsvätejšej Pannej pokrytej zlatom). Práve sme si vypočuli čítanie zo Skutkov apoštolov, ktoré nám pripomenulo, že Cyprus bol prvou etapou misijných ciest apoštola Pavla (por. Sk 13,1-4). Povolaní Duchom Svätým Pavol, spolu s Barnabášom, pôvodom z Cypru, a Markom, budúcim evanjelistom, najprv prišli do Salaminy, kde začali ohlasovať Božie slovo v synagógach. Keď prešli cez ostrov, prišli do Pafosu, kde práve v blízkosti tohto miesta, kázali za prítomnosti rímskeho prokonzula Sergia Paola. Z tohto miesta sa teda začalo šíriť posolstvo evanjelia do celej ríše, a Cirkev založená na apoštolskom ohlasovaní bola schopná zapustiť korene v celom vtedy známom svete.
Cirkev na Cypre môže byť právom hrdá na priame spojenie s ohlasovaním Pavla, Barnabáša a Marka, a na spoločenstvo v apoštolskej viere, ktoré ju spája so všetkými cirkvami, ktoré zachovávajú rovnaké pravidlo viery. Toto je spoločenstvo, reálne, aj keď nedokonalé, ktoré nás už teraz zjednocuje, a ktoré nás pobáda, aby sme prekonali naše rozdelenia a zápasili za opätovné nastolenie plnej viditeľnej jednoty, ktorú chcel Pán pre všetkých svojich nasledovníkov. Pretože v Pavlových slovách je “jedno telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst” (Ef 4,4-5).
Cirkevné spoločenstvo v apoštolskej viere je, ako darom, tak aj výzvou k misii. V úryvku zo Skutkov, ktorý sme si vypočuli, vidíme obraz jednoty Cirkvi v modlitbe, v otvorení sa vanutiu Ducha. Ako Pavol a Barnabáš, každý kresťan je v krste povolaný, aby prinášal prorocké svedectvo vzkrieseného Pána a jeho evanjelium zmierenia, milosrdenstva a pokoja. V tomto kontexte, osobitná Synoda biskupov pre Blízky Východ, ktorá sa uskutoční v októbri v Ríme, sa bude zamýšľať nad úlohou kresťanov v regióne, povzbudí ich, aby svedčili o evanjeliu a pomôže im podporovať väčší dialóg a spoluprácu medzi kresťanmi v celej oblasti. Práce Synody významne obohatí prítomnosť delegátov iných cirkví a kresťanských komunít, ako znamenie spoločného úsilia v službe Božieho slova a nášho otvorenia sa sile jeho milosti, ktorá zmieruje.
Jednota všetkých Kristových učeníkov je darom, o ktorý musíme prosiť Otca v nádeji, že ona posilní svedectvo evanjelia v dnešnom svete. Pán sa modlil za svätosť a jednotu svojich apoštolov práve preto, aby svet uveril (por. Jn 17,21). Práve je tomu 100 rokov, od konania Misijnej konferencie v Edinburgu, na ktorej si kresťania uvedomili, že rozdelenie medzi nimi je prekážkou k šíreniu evanjelia a na tomto stretnutí vzniklo moderné ekumenické hnutie. Dnes musíme byť vďační Pánovi, ktorý nás viedol prostredníctvom svojho Ducha - osobitne v posledných desaťročiach - a tak sme znova objavili bohaté apoštolské dedičstvo, o ktoré sa delíme medzi Východom a Západom, a prostredníctvom trpezlivého a úprimného dialógu našli cesty na priblíženie jedných k druhým, prekonali rozpory minulosti a začali pozerať do lepšej budúcnosti.
Cirkev na Cypre, ktorá sa ukazuje ako most medzi Východom a Západom, významne prispela k tomuto procesu zmierenia. Cesta, ktorá vedie k cieľu plného spoločenstva určite nebude bez ťažkostí, ale Katolícka cirkev a Pravoslávna cirkev na Cypre sa snažia napredovať po ceste dialógu a bratskej spolupráce. Nech Duch Svätý osvieti naše mysle a upevní naše rozhodnutie, aby sme mohli spoločne odovzdávať posolstvo spásy mužom a ženám našej doby, ktorí sú smädní po tej pravde, ktorá vedie k pravej slobode a spáse (por. Jn 8,32), pravde, ktorej meno je Ježiš Kristus!
Drahí bratia a sestry, nemôžem skončiť môj príhovor bez spomienky na svätcov, ktorí ozdobili Cirkev na Cypre, osobitne na sv. Epifána, biskupa v meste Salamina. Svätosť je znamením plnosti kresťanského života, hlbokej vnútornej poddajnosti Duchu Svätému, ktorý nás povoláva k neustálemu obráteniu a obnove, zatiaľ čo my sa snažíme byť stále viac podobní Kristovi nášmu Spasiteľovi. Obrátenie a svätosť sú aj privilegovanými prostriedkami prostredníctvom ktorých otvárame mysle a srdcia Pánovej vôli pre jednotu jeho Cirkvi. Zatiaľ čo vzdávame vďaku za dnešné stretnutie a za bratskú lásku, ktorá nás spája, prosme svätých Barnabáša a Epifána, svätých Petra a Pavla, a všetkých Božích svätých, aby požehnali naše komunity, zachovali nás v apoštolskej viere a viedli naše kroky na ceste jednoty, lásky a pokoja.
