Drahí bratia a sestry!Dnešná nedeľa završuje Veľkonočnú oktávu, akoby jediný deň, „ktorý nám dal Pán“, označený charakteristikou Zmŕtvychvstania a radosti učeníkov z toho, že videli Ježiša. Od staroveku je táto nedeľa nedeľou „in albis“, z latinského slova „alba“ - „biela“, odvodeného od bieleho odevu, ktorý si obliekali novokrstenci pri krste počas Veľkonočnej vigílie a odložili ho po ôsmich dňoch. Ctihodný Ján Pavol II. nazval túto nedeľu Nedeľou Božieho Milosrdenstva pri príležitosti svätorečenia sestry Faustíny Kowalskej dňa 30. apríla 2000.
Úryvok z Evanjelia svätého Jána (20,19-31) dnešnej nedele je bohatá na Božie milosrdenstvo a dobrotu. Hovorí o tom ako Ježiš po Zmŕtvychvstaní prišiel k učeníkom, prekročiac zatvorené dvere večeradla. Svätý Augustín vysvetľuje, že „zatvorené dvere nezamedzili vstup telu, v ktorom prebýva božstvo. Ten, ktorý narodením zachoval neporušené panenstvo matky, mohol vstúpiť do večeradla cez zatvorené dvere” (In Ioh. 121,4: CCL 36/7, 667); a svätý Gregor Veľký dodáva, že náš Vykupiteľ sa ukázal, po svojom Zmŕtvychvstaní v tele s neporušiteľnou a hmatateľnou prirodzenosťou, ale v stave slávy (cfr. Hom. in Evag., 21,1: CCL 141, 219). Ježiš ukazuje znaky umučenia až po možnosť poskytnúť neveriacemu Tomášovi, aby sa ich dotkol. Ako je však možné, aby učeník pochyboval? V skutočnosti Božia zhovievavosť nám dovoľuje mať úžitok nielen z viery učeníkov, ale aj z Tomášovej pochybovačnosti. Teda dotýkajúc sa Pánových rán, je uzdravená nielen učeníkova nedôvera, ale aj naša.
Návšteva Zmŕtvychvstalého sa neobmedzuje na priestor večeradla, ale ho presahuje, aby všetci mohli prijať dar pokoja a života s „dychom tvorcu”. Naozaj Ježiš dvakrát povedal učeníkom: „Pokoj vám!”, a dodáva: „Prijmite Ducha Svätého, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené; ktorým zadržíte, budú im zadržané”. Toto je poslanie Cirkvi, ktorá je neustále podporovaná Svätým Duchom: niesť všetkým radostnú zvesť, radostnú skutočnosť Božej milosrdnej lásky, „aby ste – ako hovorí svätý Ján - uverili, že Ježiš Kristus je Boží Syn, a aby ste mali život v jeho mene.” (20,31).
Vo svetle tohto slova povzbudzujem osobitne všetkých pastierov, aby nasledovali príklad svätého farára z Arsu, ktorý „vo svojej dobe vedel premeniť srdcia a životy mnohých osôb a dokázal ich urobiť vnímavými na milosrdnú lásku Pána. I naša doba naliehavo potrebuje túto zvesť a podobné svedectvo o pravde Lásky” (List k vyhláseniu Roka kňazov). Týmto spôsobom sme vždy bližší Tomu, ktorého naše oči nevideli, ale o ktorého nekonečnom Milosrdenstve máme absolútnu istotu. Prosme Pannu Máriu, Kráľovnú Apoštolov, aby zachovala poslanie Cirkvi a vzývajme ju jasajúcou radosťou: Regina Caeli...
