Vatikán (27. januára, RV) – Dnešná generálna udiencia pápeža Benedikta XVI. sa začala o 10:30 v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. V katechéze Svätý Otec pokračoval v téme o kresťanskej kultúre stredoveku – hovoril o sv. Františkovi z Assisi, jednej z najväčších osobností dejín Cirkvi. Ako uviedol, príbeh jeho života a obrátenia, a jeho úplnej odovzdanosti Kristovi, chudobným a trpiacim, je známy. Po zhromaždení malej skupiny spoločníkov a nasledovníkov, medzi ktorých patrila aj sv. Klára, sa František snažil získať súhlas pápeža Inocenta III. pre svoje hnutie, ktoré bolo zamerané na obnovu Cirkvi vo svätosti a na ohlasovanie evanjelia. Jeho hlboká zbožnosť našla vyjadrenie v nesmiernej oddanosti Eucharistii, ako sviatosti skutočnej prítomnosti Krista, a jeho lásky k stvoreniu ako Božiemu dielu. „Život a učenie sv. Františka,“ uviedol Benedikt XVI., „inšpirovali nespočetné množstvo ľudí k napodobňovaniu Krista prostredníctvom vnútornej a vonkajšej chudoby. Nech nás jeho príklad učí ešte väčšej láske voči Pánovi a jeho Cirkvi, a pomáha nám spoznať nesmiernu duchovnú radosť, ktorá sa rodí z pripodobnenia sa Kristovi a zo snahy o svätosť.“Medzi osobitnými pozdravmi na záver generálnej audiencie nechýbali ani pápežove slová pre veriacich zo Slovenska: „S láskou pozdravujem slovenských pútnikov, osobitne z farností Čadca – Kýčerka, Kysucké Nové Mesto a Žilina. Bratia a sestry, prajem vám, aby vaša návšteva posvätných miest Ríma znamenala pre každého z vás obnovu kresťanskej viery. Zo srdca vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
V závere generálnej audiencie Benedikt XVI. pripomenul prítomným veriacim, že 27. januára 1945, presne pred 65 rokmi, boli otvorené brány nacistického koncentračného tábora v Osvienčime, známeho pod nemeckým meno Auschwitz, a boli oslobodení väzni, ktorí prežili: „Táto udalosť a ich svedectvá odkryli svetu hrôzu neslýchaných zločinov, ktoré sa stali vo vyhladzovacích táboroch nacistického Nemecka. Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ako spomienku na všetky obete týchto zločinov, predovšetkým plánovaného vyvraždenia Židov, a na tých, ktorí riskovali svoje životy, aby chránili prenasledovaných, a postavili sa tak proti vražednému šialenstvu. S dojatím myslíme na nespočetné obete slepej rasovej a náboženskej nenávisti, ktoré podstúpili deportáciu, väzenie a smrť na týchto neľudských miestach.“
