Vatikán (3. januára, RV) - V nedeľu 3. januára 2010 na poludnie predniesol Benedikt XVI. nasledujúci príhovor pred modlitbou Anjel Pána: Drahí bratia a sestry, som rád, že aj v dnešnú nedeľu - ktorá je druhou nedeľou po narodení Pána a prvou nedeľou v novom roku - vám môžem znova zaželať všetko dobré v Pánovi! V Cirkvi a vo svete nechýbajú problémy, tak ako nechýbajú v každodennom živote rodín. Avšak, vďaka Bohu, naša nádej nezávisí od nepravdepodobných predpovedí a ani od ekonomických prognóz, ktoré môžu byť akokoľvek dôležité. Naša nádej je v Bohu, no nie v zmysle všeobecného náboženstva alebo v zmysle fatalizmu, ktorý sa zahaľuje do rúška viery. My veríme v Boha, ktorý v Ježišovi Kristovi zjavil svetu úplným a konečným spôsobom svoju vôľu zostať s človekom, aby spolu s ním zdieľal jeho históriu a viedol nás na ceste do svojho Kráľovstva lásky a života. A práve táto veľká nádej riadi a častokrát aj napráva naše čisto ľudské nádeje.
O tomto zjavení nám hovoria tri biblické čítania dnešnej eucharistickej slávnosti, ktoré sú mimoriadne bohaté. 24. kapitola Sirachovcovej knihy, hymnus, ktorým sa začína list svätého Pavla Efezanom a Prológ evanjelia svätého Jána. Tieto texty potvrdzujú, že Boh nie je len stvoriteľom vesmíru – čo je spoločným aspektom aj iných náboženstiev – ale je Otcom, ktorý „si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil ... a predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi“ (Ef 1,4-5) a zašiel až k tomu, čo presahuje naše chápanie, že sa stal človekom: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14).
Tajomstvo vtelenia Božieho Slova bolo pripravené v Starom zákone. Osobitne tam, kde sa Božia Múdrosť stotožňuje s Mojžišovým zákonom. Tá istá Múdrosť tiež potvrdzuje: „Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil - lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku - a riekol mi: ´V Jakubovom (rode) prebývaj, v Izraeli maj podiel dedičný´" (Sir. 24,12-13). V Ježišovi Kristovi sa Boží zákon stal žijúcim svedectvom, vpísaným do srdca človeka, v ktorom účinkovaním Ducha Svätého telesne prebýva celá plnosť božstva (porov. Kol 2,9).
Drahí priatelia, toto je skutočný význam ľudskej nádeje: Dejiny majú svoj zmysel, pretože v nich „prebýva“ Božia Múdrosť. Napriek tomu sa Boží plán neuskutočňuje automaticky, pretože je to projekt lásky a láska plodí slobodu a vyžaduje slobodu. Božie kráľovstvo istotne prichádza, dokonca je už prítomné v dejinách a vďaka príchodu Krista už aj zvíťazilo nad negatívnymi silami zla. Avšak zodpovednosť je na každom mužovi a žene, aby ho každý deň prijímali do svojho života. Takže aj rok 2010 bude viac alebo menej „dobrý“ v takej miere, v akej každý v rámci svojej zodpovednosti dokáže spolupracovať s Božou milosťou.
Obráťme sa preto na Pannu Máriu, aby sme sa od nej učili tomuto duchovnému prístupu. Boží Syn si z nej vzal telo iba na základe jej súhlasu. Vždy teda, keď sa Pán chce spolu s nami viac priblížiť k „zasľúbenej zemi“, najprv klope na naše srdce a čaká na naše „áno“, či už v malých alebo veľkých rozhodnutiach. Nech nám Panna Mária pomáha vždy prijímať Božiu vôľu s pokorou a odvahou, aby aj skúšky a utrpenia života napomáhali skorému príchodu jeho Kráľovstva spravodlivosti a pokoja.
