Vatikán (30. decembra, RV) - Benedikt XVI. vo svojej katechéze pri stredajšej generálnej audiencii, ktorá sa konala v Aule Pavla VI., predstavil ďalšiu osobnosť Cirkvi z obdobia stredoveku. Je ňou teológ z 12. storočia Peter Lombardský, známy aj ako „učiteľ Sentencií“.Peter Lombardský učil na prestížnej parížskej škole Notre Dame a zomrel ako biskup Paríža v roku 1160. K jeho najvýznamnejším prácam patrí dielo Sentencie, ktoré je zbierkou štyroch kníh pozorne vybratých a systematicky usporiadaných patristických textov určených pre vyučovanie teológie. Sentencie sa stali úvodom k teológii pre celé stáročia a ovplyvnili školy sv. Alberta Veľkého, Bonaventúru ako i Tomáša Akvinského. Cirkev tak získala veľmi solídne podanie základných právd katolíckej viery. Podľa slov Benedikta XVI., „každý jednotlivý článok tohto diela odráža jednotu Božích zjavených právd a majestát jeho spásneho plánu.“ Ďalej povedal:
„Chcel by som zdôrazniť, že celostná prezentácia viery je požiadavka, od ktorej nemožno upustiť. Skutočne, jednotlivé pravdy viery sa objasňujú navzájom a v ich úplnom a jednotnom videní sa ukazuje harmónia Božieho plánu spásy a ústredné postavenie Kristovho tajomstva. Podľa príkladu Petra Lombardského pozývam všetkých teológov a kňazov, aby nikdy netratili zo zreteľa celostné videnie kresťanskej náuky zoči-voči dnešným nebezpečenstvám rozdrobovania a podhodnocovania jednotlivých právd viery.
Katechizmus Katolíckej cirkvi ako i jeho Kompendium nám ponúkajú práve tento kompletný obraz kresťanského Zjavenia, aby sme ho prijali s vierou a vďačnosťou. Chcel by som povzbudiť i jednotlivých veriacich a kresťanské komunity k tomu, aby využili tieto prostriedky na poznávanie a prehlbovanie obsahu našej viery. Takto sa nám ukáže nádherná symfónia, ktorá nám hovorí o Bohu a o jeho láske a ktorá v nás vyvoláva pevné stotožnenie a našu činorodú odpoveď.“
Svätý Otec tiež uviedol niekoľko príkladov zo slávnych Sentencií a vysvetlil, ako dielo Petra Lombardského poslúžilo i pri zostavovaní dnešného Katechizmu Katolíckej cirkvi. Medzi jeho najtrvalejšie príspevky totiž patrí definícia sviatosti ako vonkajšieho znaku a príčiny milosti. Rovnako významné je i jeho učenie o siedmich sviatostiach. Pri sviatostiach hovoril o ich dvoch stránkach, materiálnej a formálnej. Benedikt XVI. pokračoval:
„Drahí bratia a sestry, je dôležité spoznať, aký cenný a nevyhnutný je pre každého kresťana sviatostný život, v ktorom sa nás Pán prostredníctvom sviatostnej matérie uprostred cirkevného spoločenstva dotýka a nás mení. Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, sviatosti sú «sily, ktoré vychádzajú z Kristovho tela, stále živého a oživujúceho, a ako činy Ducha Svätého» (č. 1116).
V tomto Roku kňazov, ktorý slávime, nabádam kňazov, najmä služobníkov v dušpastierstve, aby oni ako prví žili intenzívny sviatostný život a tak boli nápomocní veriacim. Nech sa slávenie sviatostí vyznačuje dôstojnosťou a krásou, nech napomáha osobnej sústredenosti a účasti spoločenstva, ako i k zmyslu pre Božiu prítomnosť a k misionárskemu oduševneniu. Sviatosti sú veľkým pokladom Cirkvi a každému z nás prináleží úloha sláviť ich s duchovným ovocím. V nich sa nášho života dotýka vždy prekvapujúca skutočnosť: Kristus nám cez viditeľné znaky prichádza v ústrety, očisťuje nás, mení nás a robí nás účastnými na jeho božom priateľstve.“
Svätý Otec ukončil katechézu novoročným prianím a na záver všetkým prítomným udelil apoštolské požehnanie.
