Dnes napoludnie pred modlitbou Anjel Pána Benedikt XVI. pútnikom na Námestí svätého Petra a divákom pri televíznych obrazovkách na celom svete adresoval tieto slová:Drahí bratia a sestry,
v dnešnú nedeľu slávime sviatok Svätej rodiny. Môžeme sa znova stotožniť s pastiermi z Betlehema, ktorí sa po anjelovej zvesti ponáhľajú k jaskyni a nachádzajú „Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2, 16). Aj my sa zastavme pri tomto výjave a uvažujme nad jeho významom.
Prví svedkovia Kristovho narodenia, pastieri, majú pred sebou nielen Dieťa Ježiša, ale malú rodinu: matku, otca a syna, ktorý sa práve narodil. Boh sa chcel zjaviť tak, že sa narodí v ľudskej rodine, a preto sa ľudská rodina stáva obrazom Boha! Boh je Trojica, je to spoločenstvo lásky, a rodina je jej prvým a najbližším vyjadrením. Muž a žena stvorení na Boží obraz sa v manželstve stávajú „jedným telom“ (Gn 2, 24), teda spoločenstvom lásky, ktoré plodí nový život. Ľudská rodina je teda v istom zmysle ikonou Trojice čo do vzájomnej osobnej lásky, ako aj pre schopnosť plodiť život.
Dnešná liturgia nám ponúka známy príbeh o dvanásťročnom Ježišovi, ktorý ostáva v Jeruzalemskom chráme bez vedomia svojich rodičov. Tí ho nakoniec s úžasom a starosťou po troch dňoch hľadania nachádzajú, ako diskutuje s učiteľmi. Matke, ktorá od neho žiada vysvetlenie, Ježiš odpovedá, že musí byť tam, kde ide o (veci) jeho Otca, teda Boha (porov. Lk 2, 49). V tejto epizóde sa chlapec Ježiš javí ako plný horlivosti za Boha a chrám.
Môžeme sa pýtať: Kde sa Ježiš naučil láske k „veciam“ svojho Otca? Isteže ako Syn mal vnútorné poznanie svojho Otca, Boha, a hlboký a trvalý vzťah s ním, vo svojej kultúre sa však istotne naučil modlitby i láske k chrámu a k prikázaniam pre Izrael od svojich rodičov.
Môžeme teda povedať, že Ježišovo rozhodnutie ostať v chráme bolo plodom jeho vnútorného vzťahu s Otcom, ale tiež ovocím výchovy, ktorú dostal od Márie a Jozefa. Tu môžeme vytušiť vlastný zmysel kresťanskej výchovy, ktorá predstavuje plod vyhľadávania spolupráce medzi vychovávateľmi a Bohom. Kresťanská rodina si je vedomá, že deti sú darom a Božím plánom. Preto ich nemôže považovať za svoje vlastníctvo, ale slúžiac Božiemu plánu je povolaná vychovávať ich k tej najväčšej slobode, ktorou je povedať Bohu „áno“, aby sa uskutočnila jeho vôľa.
Panna Mária je najdokonalejším príkladom takéhoto súhlasu. Zverme jej všetky rodiny a modlime sa najmä za ich dôležité výchovné poslanie.
