Vatikán (20. decembra 2009, RV) – Na Štvrtú adventnú nedeľu sa na Námestí sv. Petra zhromaždili veriaci, aby sa napoludnie pomodlili Anjel Pána spolu so Svätým Otcom. Námestie už zdobí vianočný strom, ale betlehem ešte zahaľuje plátno. Benedikt XVI. sa prítomným prihovoril z okna svojej pracovne týmito slovami:„Drahí bratia a sestry! So Štvrtou adventnou nedeľou máme Narodenie Pána už celkom pred nami. Liturgia nás slovami proroka Micheáša pozýva hľadieť na Betlehem, malé Judské mesto, ktoré sa stalo svedkom veľkej udalosti. „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti“ (Mich 5,1). Tisíc rokov pred Kristom sa v Betleheme narodil veľký kráľ Dávid, ktorého Písma zhodne predstavujú ako predka Mesiáša.
Evanjelium podľa Lukáša hovorí, že Ježiš sa narodil v Betleheme, pretože Jozef, Máriin manžel, keďže pochádzal z „Dávidovho domu“, musel sa do tohto mestečka dostaviť pre sčítanie ľudu a práve v tých dňoch Mária priviedla na svet Ježiša (por. Lk 2,1-7). Skutočne, to isté Micheášovo proroctvo pokračuje poukazujúc práve na tajomné narodenie: „Boh ich vydá až do času keď rodička porodí, a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela“ (Mich 5,2). Je tu teda Boží plán, ktorý obsahuje a ozrejmuje miesta príchodu Syna Božieho na svet. Je to plán pokoja, ako opätovne oznamuje prorok hovoriac o Mesiášovi: „Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha; budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí až do končín zeme. On sám bude pokoj“ (Mich 5,3).
Práve tento posledný aspekt proroctva, čo sa týka mesiášovho pokoja, nás prirodzene vedie k zdôrazneniu toho, že Betlehem je symbolické mesto pokoja, pre Svätú zem i pre celý svet. Žiaľ, v našich dňoch nepredstavuje dosiahnutý a stabilný pokoj, ale pokoj s námahou hľadaný a očakávaný. Boh však nikdy nerezignuje pred týmto stavom vecí, a preto i tento rok sa v Betleheme i na celom svete v Cirkvi znovu obnoví tajomstvo Narodenia, proroctvo pokoja pre každého človeka, ktoré zaväzuje kresťanov, aby vstúpili doprostred uzavretostí, doprostred často nepoznaných a skrytých drám a doprostred konfliktnosti takýchto životných podmienok, a to s Ježišovým vnútorným postojom, aby sa všade stali nástrojmi a poslami pokoja, aby prinášali lásku tam, kde je nenávisť, odpustenie, kde sú urážky, radosť tam, kde je smútok a pravdu tam, kde je blud, podľa pekného vyjadrenia známej františkánskej modlitby.
Dnes, rovnako ako za Ježišových čias, Vianoce nie sú rozprávkou pre deti, ale odpoveďou Boha na drámu ľudstva pri hľadaní pravého pokoja. „On sám bude pokoj!“ – hovorí prorok o Mesiášovi. Od nás sa čaká, že otvoríme, že roztvoríme dvere dokorán, aby sme ho prijali. Učme sa od Márie a Jozefa, vložme sa s vierou do služby Božiemu plánu. Aj keď mu nerozumieme celkom úplne, majme dôveru v jeho múdrosť a dobrotu. Hľadajme na prvom mieste Božie kráľovstvo, a Božia prozreteľnosť nám pomôže. Požehnané Vianoce pre všetkých!“
