Vatikán (13. decembra, RV) – Na spoločnú modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom túto nedeľu prišli na Námestie sv. Petra okrem iných pútnikov aj deti so svojimi rodičmi, učiteľmi a katechétmi. V rukách prinášali figúrky Ježiška, pripravené do vianočných betlehemov v rodinách, školách či vo farnostiach. Benedikt XVI. sa im prihovoril z okna svojej pracovne a pripomenul im radostný charakter Adventu, keď citoval List sv. Pavla Filipanom: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! ... Pán je blízko!“ (Flp 4, 4-5). Ďalej povedal:„Moji najdrahší, zdravím vás z celého srdca a ďakujem vám, že ste prišli. Mám veľkú radosť, keď vidím, že vo vašich rodinách sa udržiava obyčaj stavania betlehemov. Nestačí však iba opakovať tradičný vonkajší prejav. Dôležité je každodenne prežívať to, čo jasličky predstavujú, teda Kristovu lásku, jeho poníženosť a chudobu. Toto robil sv. František v Greccio: naživo zobrazil scénu narodenia, aby ju mohol kontemplovať a adorovať, ale predovšetkým preto, aby dokázal lepšie uskutočňovať posolstvo Syna Božieho, ktorý sa z lásky k nám zriekol všetkého a stal sa malým dieťaťom.
Požehnanie Jezuliatok - v Ríme sa im hovorí „Bambinelli“ - nám pripomína, že jasličky sú školou života, kde sa môžeme učiť tajomstvu pravej radosti. Táto nespočíva vo vlastnení množstva vecí, ale v tom, že cítime, že Pán nás miluje, že sa ponúkame ako dar pre druhých a že sa máme navzájom radi. Pozrime na jasličky: Panna Mária s Jozefom sa nezdajú byť príliš šťastlivou rodinou – prvorodený syn sa im narodil uprostred veľkých ťažkostí. A napriek tomu sú plní vnútornej radosti, pretože sa majú radi, pomáhajú si a predovšetkým majú istotu, že v ich životnom príbehu účinkuje Boh, ktorý sa stal prítomným v malom Ježiškovi. A pastieri? Aký dôvod mali na radosť? To novorodeniatko istotne nezmení ich situáciu chudoby a vylúčenia na okraj spoločnosti. Ale viera im pomáha spoznať v „dieťati zavinutom do plienok a uloženom v jasliach“ znak naplnenia Božích prisľúbení pre všetkých ľudí, „ktorých on miluje“ (Lk 2, 12.14) - aj pre nich!
V tomto, drahí priatelia, spočíva pravá radosť: je to zakusovanie toho, že nášmu osobnému a spoločenskému životu sa dostáva návšteva a naplnenie zo strany veľkého tajomstva, tajomstva Božej lásky.“
Na záver modlitby Anjel Pána Svätý Otec udelil prítomným apoštolské požehnanie. Potom osobitne pripomenul obete násilností v niektorých krajinách Afriky z radov rehoľníkov a rehoľníčok. Menoval štyri obete z posledných týždňov, ktorými sú otec Daniel Cizimya, otec Louis Blondel, otec Gerry Roche a sestra Denise Kahambuová. Svätý Otec vyzval k modlitbovej podpore pre spoločenstvá postihnuté týmito násilnosťami a za dosiahnutie zmierenia a pokoja pre budúcnosť.
