Vatikán (15. novembra 2009, RV) - V nedeľu 15. novembra napoludnie sa Benedikt XVI. pomodlil spolu s veriacimi pravidelnú modlitbu Anjel Pána. Predtým im adresoval tieto slová:„Drahí bratia a sestry, v dnešnú poslednú nedeľu liturgického roka slávime slávnosť Krista Kráľa celého vesmíru. Táto slávnosť - hoci bola zavedená pomerne nedávno - má svoje hlboké biblické a teologické korene.
Titul kráľ, ktorý sa pripisuje Ježišovi, je v evanjeliách veľmi dôležitý, pretože umožňuje zobraziť plný význam jeho osoby a jeho spásneho poslania. V tomto kontexte možno badať určitý vývoj, ktorý sa začína titulom ,židovský kráľ‛ a končí sa univerzálnym kráľom, Pánom vesmíru a dejín, čo ďaleko presahuje očakávania hebrejského národa.
V centre tohto prístupu k zjaveniu Ježišovej kráľovskej hodnosti stojí znova tajomstvo jeho smrti a zmŕtvychvstania. Keď je Ježiš pribitý na kríž, predstavitelia židovského národa si z neho robia posmech slovami: ,Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža i uveríme v neho‛ (Mt 27, 42). V skutočnosti Ježiš dobrovoľne podstupuje umučenie práve preto, že je Božím Synom. A kríž je paradoxným znakom jeho kráľovskej hodnosti, ktorá spočíva vo víťazstve milujúcej lásky k Bohu Otcovi nad neposlušnosťou hriechu. Práve tým, že ponúka seba samého ako obetu zmierenia, sa Ježiš stáva univerzálnym Kráľom, ako to sám o sebe vyhlasuje po svojom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavil apoštolom: „Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi“ (Mt 28, 18).
V čom vlastne spočíva Ježišova kráľovská moc? Nie je to moc, akú majú králi a mocní tohto sveta. Je to božská moc darovať večný život, oslobodiť od zla, zvíťaziť nad smrťou. Je to moc lásky, ktorá dokáže premeniť zlo na dobro, obmäkčiť zatvrdnuté srdce, priniesť pokoj aj do tých najtvrdších konfliktov, zapáliť nádej aj v najväčšej tme beznádeje.
Toto kráľovstvo milosti sa nikdy nevnucuje, ale vždy rešpektuje našu slobodu. Kristus prišiel, aby „vydal svedectvo pravde“ (Jn 18, 37), ako vyhlásil pred Pilátom. Kto jeho svedectvo prijme, stavia sa pod jeho „zástavu“ podľa obrazu, ktorý bol taký blízky sv. Ignácovi z Loyoly. Každé svedomie sa preto musí nevyhnutne rozhodnúť, zvoliť si: Koho chcem nasledovať? Boha alebo zlého? Pravdu alebo klamstvo?
Rozhodnutie sa pre Krista nie je zárukou úspechu podľa kritérií tohto sveta, zabezpečuje však pokoj a radosť, ktoré môže dať iba on. V každej dobe to dokazuje skúsenosť mnohých mužov a žien, ktorí v mene Krista, v mene pravdy a spravodlivosti dokázali odolať vábeniam pozemskej moci v jej rozličných formách, a to až po spečatenie tejto viery v mučeníctve.
Drahí bratia a sestry, keď archanjel Gabriel prišiel zvestovať Panne Márii, predpovedal jej, že jej Syn zdedí Dávidov trón a bude kraľovať naveky (porov. Lk 1, 32 - 33). A Panna Mária uverila ešte predtým, ako ho svetu darovala. Určite musela premýšľať o tom, čo za nový druh kráľovskej hodnosti to Ježiš má. Porozumela, keď načúvala jeho slovám, predovšetkým však svojou vnútornou účasťou na tajomstve jeho smrti na kríži a zmŕtvychvstania. Prosme Máriu o pomoc, aby sme aj my nasledovali Ježiša, nášho Kráľa, tak, ako ho nasledovala ona, a aby sme mu vydávali svedectvo celým svojím bytím.
