Vatikán (15. novembra 2009, RV) - Dnes na poludnie sa Benedikt XVI. pomodlil spolu s veriacimi pravidelnú modlitbu Anjel Pána. Pred tým im adresoval tieto slová:„Drahí bratia a sestry! Do konca liturgického roka zostávajú dva týždne. Ďakujme Pánovi, že nám znova doprial prísť k cieľu na tejto ceste viery – starej ale zároveň novej – vo veľkej duchovnej rodine, ktorou je Cirkev! Je to neoceniteľný dar, ktorý nám umožňuje v ľudskej histórii prežívať Kristovo tajomstvo. Kde nám dovoľuje prijímať tak v osobnom ako aj komunitnom živote semeno Božieho slova. Semeno večnosti, ktoré z vnútra pretvára tento svet a otvára ho pre Božie kráľovstvo.
V pláne nedeľných liturgických čítaní nás v tomto období sprevádzalo Markovo evanjelium, ktoré dnes predstavuje Ježišovu reč o konci sveta. V tejto reči nachádzame jednu vetu, ktorá je zaujímavá práve pre svoju stručnosť a zrozumiteľnosť - „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ (Mk 13, 31). Zastavme sa na chvíľu aby sme sa mohli zamyslieť nad týmto Ježišovým proroctvom.
Výraz nebo a zem sa v Biblii často používa na označenie univerza, celého vesmíru. Ježiš vyhlasuje, že toto všetko je určené na to, aby sa pominulo. Nie len zem, ale aj nebo, ktoré je na tomto mieste chápané v kozmickom zmysle a nie ako synonymum Boha. Sväté písmo nepozná dvojznačnosť. Celé stvorenie je poznačené konečnosťou, vrátane elementov, ktoré boli zbožstvené antickými mytológiami. Neexistuje žiadna zameniteľnosť medzi stvorením a Stvoriteľom, ale iba jasná odlišnosť.
S týmto jasným odlíšením Ježiš potvrdzuje, že jeho slová „sa nepominú“, pretože pochádzajú od Boha, a preto sú večné. Keďže tieto slová vyslovuje v realite svojej pozemskej existencie, sú to prorocké slová, ako to sám Ježiš potvrdzuje na inom mieste, keď sa obracia na Nebeského Otca - „lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.” (Jn 17,8). V jednom slávnom podobenstve sa Ježiš prirovnáva k rozsievačovi a vysvetľuje, že semeno je Slovo (porov Mk 4,14): a tí, ktorí ho počúvajú, prijímajú a prinášajú ovocie (porov. Mk 4,20) sú súčasťou Božieho kráľovstva a žijú pod jeho vládou. Ostávajú vo svete ale už viac nie sú zo sveta. Nosia v sebe zárodok večnosti, začiatok premeny, ktorá sa už teraz prejavuje v dobrom živote vedenom dobročinnou láskou a ktorá bude príčinou vzkriesenia tela. Toto je sila Ježišovho slova.
Drahí priatelia, Panna Mária je živým znamením tejto pravdy. Jej srdce sa stalo dobrou zemou, ktorá prijala s plnou disponovanosťou Božie Slovo. A to takým spôsobom, že jej celá existencia ktorá bola premenená podľa obrazu Syna, bola prijatá do večnosti – s dušou a telom. V nej sa už plnou mierou uskutočnilo povolanie k večnosti, ku ktorej je povolaná každá ľudská bytosť. Dnes v modlitbe prijmime za svoju Máriinu odpoveď anjelovi - „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ – aby sme nasledujúc Krista na krížovej ceste, mohli aj my dosiahnuť slávu vzkriesenia.“
