Vatikán (1. novembra 2009, RV) – Benedikt XVI. sa v nedeľu 1. novembra napoludnie prihovoril veriacim z okna svojej pracovne vo Vatikáne týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, dnešná nedeľa sa kryje so slávnosťou Všetkých svätých, ktorá pozýva Cirkev putujúcu na zemi, aby okúsila predchuť slávnosti nebeského spoločenstva, ktorá je bez konca, a aby si oživila nádej na večný život. Tento rok uplynulo už 14 storočí od čias, keď bol Panteón - jedna z najstarších a najslávnejších rímskych pamiatok - určený na kresťanskú bohoslužbu a pod názvom Sancta Maria ad Martyres zasvätený Panne Márii a všetkým mučeníkom. Chrám všetkých pohanských božstiev bol takto premenený na pripomienku všetkých tých, ktorí - ako hovorí kniha Zjavenie apoštola Jána - ,prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi‛ (Zjv 7, 14). Neskôr bola oslava všetkých mučeníkov rozšírená na všetkých svätých, ,veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov‛ (Zjv 7, 9), ako opäť hovorí sv. Ján. V tomto Roku kňazov by som rád s osobitnou úctou pripomenul svätých kňazov, a to tak tých, ktorých Cirkev svätorečila a dala ich za vzor duchovných čností, ako i tých, ktorých je oveľa viac a zostali známi len Pánovi. Každý z nás si na niektorého z nich, ktorý nám pomáhal rásť vo viere a dal nám zakúsiť dobrotu a blízkosť Boha, uchováva vďačnú spomienku.Zajtra nás čaká výročná Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky). Chcel by som vyzvať, aby sme prežili tento výročný deň v pravom kresťanskom duchu, čiže vo svetle, ktoré pochádza z veľkonočného tajomstva. Kristus zomrel a vstal z mŕtvych a otvoril nám cestu do Otcovho domu, do kráľovstva života a pokoja. Kto nasleduje Ježiša na tejto ceste, je prijatý tam, kam nás on predišiel. Keď teda navštevujeme cintoríny, pamätajme na to, že tam v hroboch odpočívajú iba smrteľné pozostatky našich drahých, čakajúcich na konečné vzkriesenie. Ich duše – ako hovorí Sväté písmo – už sú ,v Božích rukách‛ (Múd 3, 1). Preto najvhodnejší a najúčinnejší spôsob, ako si ich uctiť, je modliť sa za nich a obetovať skutky viery, nádeje a lásky. V spojení s eucharistickou obetou sa môžeme prihovárať za ich večnú spásu a zakusovať najhlbšie spoločenstvo v očakávaní, že sa znova spolu stretneme, aby sme sa navždy tešili z tej Lásky, ktorá nás stvorila i vykúpila.
Drahí priatelia, aké krásne a utešujúce je spoločenstvo svätých! Táto skutočnosť dáva iný rozmer celému nášmu životu. Nikdy nie sme sami! Sme súčasťou akejsi duchovnej ,spoločnosti‛, v ktorej vládne hlboká solidarita: dobro každého jednotlivca je prínosom pre všetkých a tiež opačne - spoločné šťastie sa šíri na jednotlivcov. Je to tajomstvo, ktoré určitým spôsobom môžeme zakusovať už na tomto svete, v rodine, v priateľstve, osobitne v duchovnom spoločenstve Cirkvi. Nech nám Preblahoslavená Panna Mária pomáha rezko kráčať cestou svätosti a nech sa preukáže ako Matka milosrdenstva pre duše zosnulých.“
