Vatikán (14. októbra, RV) - Synoda biskupov mala v stredu na programe diskusné stretnutia v menších krúžkoch. Krúžky, ktoré fungujú už od minulého týždňa, sú organizované podľa jazykov a v stredu mali za úlohu prediskutovať tzv. „Správu po diskusii“, ktorú v utorok v pléne prečítal generálny relátor synody kardinál Turkson a dnes krátko po poludní sa k zverejnenému textu konala tlačová konferencia v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Novinárom akreditovaným na synode boli k dispozícii členovia synodálnej komisie pre informovanie kardinál John Njue a biskup Manuel Mendes dos Santos, hovorca Svätej stolice p. Federico Lombardi, ako aj dvaja z predsedajúcich delegátov synody, kardinál Wilfrid Fox Napier a kardinál Théodore-Adrien Sarr.Krátko z obsahu „Správy po diskusii“
„Správa po diskusii“ (Relatio post disceptationem) v úvode hovorí, že Cirkev v Afrike sama seba chápe v prvom rade ako Božiu rodinu a toto chápanie sa terajšie II. osobitné zasadnutie Biskupskej synody pre Afriku usiluje prehĺbiť. Synoda tak pokračuje v diele predchádzajúcej africkej synody – je tu aj priama odvolávka na posynodálnu exhortáciu „Ecclesia in Africa“ Jána Pavla II. z roku 1994. Úloha terajšej synody spočíva v novom uvažovaní nad poslaním Cirkvi v tejto časti sveta a v novej analýze tém, ktoré predstavujú „svetlá a tiene“ Afriky. Ústredné miesto zaujíma otázka autentického zmierenia.
Ako sa hovorí v správe, synoda už samotným svojím stretnutím prakticky uskutočňuje cirkevné spoločenstvo. Toto sa konkrétne odráža aj spoluprácou s organizáciami biskupov na iných kontinentoch. Správa cituje slová Benedikta XVI. o „nesmiernych duchovných pľúcach Afriky“ z jeho otváracej homílie. Ďalej si kladie otázku, či problémy Afriky treba vnímať ako nešťastný stav alebo ich možno považovať skôr za výzvy. Konštatuje, že synoda dala hlas početným obžalobám, poukazujúcim na závažné zlyhania.
Správa ďalej venuje pozornosť najmä rodine a manželstvu, úlohe ženy, hovorí o deťoch a o mládeži. Píše sa v nej aj o problémoch Afriky v politických a ekonomických súvislostiach, keďže témou diskusií synody boli okrem iného aj medzinárodné rozvojové programy. Zároveň sa tu však vysvetľuje, že synoda nepredstavuje fórum, ktoré by chcelo byť akýmsi africkým OSN, ale jej hlavné zameranie je duchovné. Synode ide o posilnenie viery v Krista. Aj pri ústrednej téme, ktorou je spravodlivosť, zmierenie a pokoj na Africkom kontinente, synoda poukazuje na základ tohto zmierenia, ktorý spočíva v tom, že ľudia žijú v spojení s Bohom, spojení v Kristovi.
„Práve náš vzťah s Bohom a medzi nami navzájom v Kristovi je tým, čo je požiadavkou zmierenia. Jeho cieľom je poskytnúť riešenie a znovu nastoliť spoločenstvo, ako základ spojenia s Bohom a nášho synovstva v Kristovi, ktoré hriech ohrozuje a láme. (...) Naozaj, on je naším zmierením - jeho prostredníctvom a v ňom dávame a prijímame zmierenie“ – takto hovorí dokument, včera predstavený kardinálom Turksonom v pléne synody. „Kristus je naša spravodlivosť“, „Kristus je náš pokoj“ - to sú ďalšie súhrnné vyjadrenia dokumentu. Zmierenie je zároveň dané do úzkeho súvisu so sviatosťami, s Eucharistiou. Správa po diskusii sa ďalej zameriava na prorocké poslanie Cirkvi v súčasnej situácii Afriky a stručne rozoberá úlohy jednotlivých častí cirkevného spoločenstva: laikov, zasvätených osôb, kléru a podobne. Osobitne si všíma úlohu rodiny, postavenie ženy a tiež funkciu komunikačných prostriedkov.
