Vatikán (6. októbra, RV) – Utrpenie, ale aj nádej Cirkvi v Etiópii – tieto témy dominovali v utorok predpoludním na zasadnutí biskupskej synody pre Afriku – počas jej 3. kongregácie. S príhovorom začal patriarcha Etiópskej pravoslávnej cirkvi Abuna Paulos. Patriarcha vo svojom príhovore spomenul pohromy Afriky, poznačenej vykorisťovaním, pandémiami a biedou. Poukázal na fakt, že kontinent predstavuje zdroj mnohých prírodných bohatstiev, ktoré prispievajú k rozvoju ďalších krajín sveta. Potom vyzval k ochrane detí: „Akým spôsobom máme žalovať civilné vojny, v ktorých bojujú detskí vojaci?“ – pozdvihol svoj hlas patriarcha a vyzval na jednotu, aby sa všetci kresťanskí lídri zjednotili v úsilí v prospech Afriky.Po ňom sa ujal slova Svätý Otec. V úvode spomenul, že prítomnosť patriarchu na synode je „svedectvom starobylosti a tradície Cirkvi v Afrike, keďže už od apoštolských čias boli medzi mnohými ľuďmi, ktorí túžili po Kristovom posolstve spásy aj tí, ktorí pochádzali z Etiópie“ (porov. Sk 8,26-40). Potom sa obrátil priamo na patriarchu Paulosa:
„Vaša Svätosť tak pripomína, že hlásanie evanjelia nemožno oddeľovať od záujmu budovať takú spoločnosť, ktorá je v súlade s Božou vôľou a ktorá chráni dôstojnosť a nevinnosť detí. V Kristovi spoznávame, že zmierenie je možné, spravodlivosť môže prevážiť a pokoj môže byť trvalý! Toto je posolstvo nádeje, ktoré sme povolaní hlásať. Toto je sľub, ktorý ľudia v Afrike dávno túžia vidieť naplnený práve v tejto dobe.“
Potom Benedikt XVI. vyzval k modlitbe: „Modlime sa teda, aby naša Cirkev mohla viac čerpať z jednoty, ktorá je darom Ducha Svätého a niesť spoločné svedectvo nádeje, ktoré prináša evanjelium. Pokračujme v práci na integrálnom rozvoji všetkých národov Afriky, v posilňovaní rodín, ktoré sú silou africkej spoločnosti, vo vzdelávaní mladých, ktorí sú budúcnosťou Afriky, aby prispievali k budovaniu spoločnosti čestnej, súdržnej a solidárnej.“
Spomedzi ďalších tém, ktoré odzneli v synodálnej aule spomeňme ešte význam Cirkvi v Afrike v oblasti výchovy, o čom svedčí 56-tisíc škôl, ktoré navštevuje 19 miliónov žiakov a potom 23 katolíckych univerzít. Dôležitou témou je aj dialóg s islamom – v tomto zmysle vyzdvihli príklad zo severnej Afriky, oblasti s moslimskou väčšinou, v ktorej sa kresťania napriek tomu tešia z istej slobody. Kritické myšlienky zazneli na margo islamského extrémizmu a Cirkvi, ktorá je povolaná spolupracovať v spoločnosti. V tomto duchu zaznela výzva, aby blížiaca sa synoda pre Blízky východ v roku 2010 prihliadala aj na diecézy v severnej Afrike.
V témach spomenuli aj mnohých mučeníkov, ktorí padli v Afrike ako aj nádej, že cesta k demokracii mnohých krajín nebude prechodom z jednej „ťažkej diktatúry“ do ďalších „ľahších“ diktatúr.
Ešte spomeňme, že včera popoludní počas 2. generálnej kongregácie hovorili synodálni otcovia o vzťahoch medzi Afrikou a ďalšími kontinentmi pričom sa zhodli na tom, že čierny kontinent sa môže stať príkladom hlbokej a dynamickej viery, mladého a ochotného kresťanstva a medzináboženského dialógu.
Odznelo päť príhovorov vo forme správy, ktoré predniesli zástupcovia federácií biskupských koferencií jednotlivých kontinetov: arcibiskup Assis z brazílskej Aparecídy, arcibikup Gregory z americkej Atlanty, arcibiskup Quevedo z Filipín, biskup Ingham z Austrálie a arcibiskup Erdő z Maďarska. Na záver predniesol zástupca Afrického kontinentu, arcibiskup Laurent Pasinya z konžskej Kinshasy správu o cirkvi v Afrike, ktorá sa opierala o záverečný dokument z predošlej synody pre Afriku. Tento dokument s názvom Ecclesia in Africa podpísal Ján Pavol II. v roku 1995 a v Afrike sa mu dostalo entuziastického prijatia. Dokument sa v mnohých diecézach stal podnetom pri úvahách o spoločenstve cirkvi ako Božej rodine ako aj pri vytváraní pastoračných plánov.
Ešte jedna informácia, týkajúca sa účasti delegátov na zasadnutiach. Stáva sa, že sa niektorí delegáti ospravedlnia z rozličných dôvodov. Na včerajšom zhromaždení chýbal jeden z členov synody, kard. Michel Christian Cartatéguy z Nigeru. Vzhľadom na vyostrenú politickú situáciu medzi vládou a opozíciou v jeho krajine uprednostnil plnenie úlohy mediátora na sprostredkovanie zmierenia v nigerskom Niamey v spolupráci s imámom mešity a tamojším sultánom. Ako biskup diecézy s 18-tisíc katolíckymi veriacimi totiž môže zavážiť svojou morálnu autoritou. Keď generálny sekretár synody, Mons. Eterović o tom informoval zhromaždenie, vyzdvihol túto jeho angažovanosť za pokoj.
