Vatikán (13. septembra, RV) – Príhovor Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v nedeľu 13. septembra 2009 na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe:„Drahí bratia a sestry! V túto nedeľu, 24. v Období cez rok nám Božie slovo kladie dve zásadné otázky, ktoré by som zhrnul takto: „Kto je pre teba Ježiš z Nazareta?“ A potom: „Premieňa sa tvoja viera do skutkov, alebo nie?“ Prvú otázku nachádzame v dnešnom Evanjeliu, tam, kde sa Ježiš pýta apoštolov: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8,29). Petrova odpoveď je jasná a okamžitá: „Ty si Kristus“, teda Mesiáš, Boží pomazaný, poslaný zachrániť jeho ľud. Peter a ostatní apoštoli, na rozdiel od väčšiny ľudí, veria, že Ježiš nie je len veľkým učiteľom alebo nejakým prorokom, ale oveľa viac. Majú vieru: veria, že v ňom je prítomný a že v ňom účinkuje Boh. Avšak hneď po tomto vyznaní viery, keď Ježiš po prvý raz otvorene oznamuje, že bude musieť trpieť a byť zabitý, ten istý Peter sa stavia proti perspektíve utrpenia a smrti. Ježiš ho vtedy musí rázne napomenúť, aby mu dal pochopiť, že nestačí veriť, že on je Boh, ale z pohnútok lásky je potrebné nasledovať ho po tej istej ceste, po ceste kríža (por. Mk 8,31-33). Ježiš nás neprišiel vyučovať nejakú filozofiu, ale ukázať nám cestu, a to práve tú cestu, ktorá vedie do života.
Touto cestou je láska, ktorá je vyjadrením pravej viery. Ak niekto miluje blížneho s čistým a veľkodušným srdcom, znamená to, že naozaj pozná Boha. Ak však niekto vraví, že má vieru, no nemiluje bratov, nie je skutočným veriacim. Boh v ňom neprebýva. Jasne to potvrdzuje svätý Jakub v druhom omšovom čítaní tejto nedele: „ak [viera] nemá skutky, je sama v sebe mŕtva“ (Jak 2, 17). V tejto súvislosti by som rád zacitoval jeden text sv. Jána Zlatoústeho, jedného z veľkých cirkevných otcov, ku spomienke ktorého nás dnes pozýva liturgický kalendár. Práve pri komentovaní citovanej pasáže z Jakubovho listu píše: „Môže mať niekto aj správnu vieru v Otca a v Syna, ako aj v Ducha Svätého, no ak nemá správny život, jeho viera mu nebude slúžiť ku spáse. Keď teda čítaš v Evanjeliu: «večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha» (Jn 17,3), nemysli si, že tento verš postačí k našej spáse. Nevyhnutný je naozaj čistý život a správanie.“ (cit. in J.A. Cramer, Catenae graecorum Patrum in N.T., vol. VIII: In Epist. Cath. et Apoc., Oxford 1844).
Drahí priatelia, zajtra oslávime sviatok Povýšenia Svätého kríža a v nasledujúci deň Sedembolestnú Pannu Máriu. Panna Mária, ktorá uverila Pánovmu Slovu, nestratila svoju vieru, keď videla svojho Syna odmietnutého, potupeného a zaveseného na kríž. Zostala naopak pri Ježišovi, pričom trpela a modlila sa až celkom do konca - a uzrela žiarivý úsvit jeho vzkriesenia. Učme sa od nej dosvedčovať našu vieru životom poníženej služby, pripravení osobne znášať cenu, ktorú si vyžaduje vernosť evanjeliu lásky a pravdy, s istotou, že nič z toho, čo robíme, sa nestratí.“
Po modlitbe Anjel Pána pápež všetkým prítomným udelil apoštolské požehnanie. Nasledovali pozdravy vo viacerých svetových jazykoch. Svätý Otec osobitne pozdravil slovenských pútnikov:
„Srdečne pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne pedagógov Cirkevnej školy svätého Svorada a Benedikta, ako aj Gymnázia svätého Cyrila a Metoda z Nitry. Bratia a sestry, vaša púť do Ríma nech vo vás posilní vernosť Kristovi a obetavú lásku k blížnym. Všetkých vás zo srdca žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
