„S radosťou slávime narodenie preblahoslavenej Panny Márie, lebo z nej vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“. Taký je liturgický úvod do dnešnej liturgie a taký ja aj dôvod, pre ktorý sme sa dnes zišli na púti v tomto prekrásnom údolí v Marianke. Viacerí z vás prišli z Bratislavy a to mi pripomína dobu Druhej svetovej vojny, keď sme my, vtedy mladí bohoslovci z bratislavského seminára, putovali sem, aby sme Panne Márii zverili svoje povolanie a vojnové ťažkosti celej Európy. Aj dnes každý z nás prináša svoje radosti i bolesti a potreby a chce prosiť našu nebeskú Matku o pomoc. Ale hlavný cieľ našej púte je osláviť narodeniny Márie, Matky Božieho Syna a Matky Cirkvi, našej spoločnej Matky. Na narodeniny svojej pozemskej matky sa každý z nás snaží prísť k nej a spraviť jej nejakú malú oslavu. To isté chceme dnes spraviť pre svoju nebeskú Matku. Pamätám sa na stretnutie s istým africkým diktátorom. Bol to bývalý vojak, tvrdý chlap, ale keď som sa ho spýtal na jeho matku, dojal sa a ako keby na ospravedlnenie mi povedal: „Môžeme ostarnúť, ale matka je vždy matka!“
Veru hej, matka je vždy matka. To platí ešte viac o našej nebeskej Matke. My sme sa prišli sem pomodliť, vyžalovať sa, ak treba aj rozcítiť sa, ale predovšetkým sme si ju prišli uctiť a osláviť, áno, práve tú jednoduchú dievčinu z Nazaretu, mladú matku z maštaľky v Betleheme, ubolenú rodičku trpiaceho Ježiša pod krížom, ktorú o týždeň celý náš národ oslávi v blízkom Šaštíne ako svoju Sedembolestnú Patrónku. Ako povedala sv. Terezka od Ježiška: „Aby sa mi kázeň o svätej Panne páčila a mala pre mňa dobrý účinok, musí mi ukázať jej skutočný, nie fantastický život, a ja som si istá, že jej ozajstný život bol veľmi jednoduchý“. Aj naša úcta k Panne Márii musí byť realistická, založená na viere a na jej skutočnej postave, ako ju poznáme z Písma a Božieho zjavenia.
My ju poznáme z rôznych, ľuďmi namaľovaných obrazov. Každý umelec si ju predstavoval ináč, počnúc od starobylého obrazu v rímskych katakombách sv. Priscily, cez byzantské, koptské a neskôr ruské ikony až po modernejšiu ikonografiu Marka Ivana Rupnika; poznáme gotické, renesančné i moderné Madonny nehynúcej krásy, tiež ľudové obrazy po našich kostoloch. Všetky zobrazenia len dokazujú, že Mária je ozajstná žena a opravdivá matka. Žena a matka, ako sú ich milióny na svete. A predsa iba ju oslavujeme, a to dva tisíc rokov po jej pozemskom živote. Ako si vysvetlíme, že ešte aj dnes sa po celom svete naplňuje jej predpoveď zpred dva tisíc rokov: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48)? Dodnes to robia nielen všetci katolíci, ale aj iní kresťania, pravoslávni, anglikáni i viacerí evanjelíci, vedˇ i Martin Luther napísal krásny komentár na „Magnificat“.
V čom pozostáva ozajstná veľkosť jednoduchej dievčiny z Nazareta, ktorá tvorí jej duchovnú osobnosť a krásu a priťahuje všetky pokolenia? Je to bez pochyby fakt, že ona porodila svetu Ježiša Krista, Božieho Syna a Spasiteľa sveta, teda že je Božia Matka. Božie materstvo je to hlavné mariánske tajomstvo a jedinečné privilégium. Theotokos – Bohorodička je jej najväčší a najkrajší titul. My sme sem doputovali, aby sme si uctili Bohorodičku, čiže nazaretskú dievčinu, ktorú si sám Boh vyvolil a pripravil, aby dala ľudskú prirodzenosť Božiemu Synovi – večnému Slovu.
Mária – opravdivá Božia Matka
Sväté Písmo nám rozvíja pred očami Boží plán s ľudským pokolením. Boh stvoril človeka ako muža a (mu)ženu (v hebrejskom texte je to :“iš“ a „išša“ ), ako Adama a Evu, v dvoch pohlaviach, ktoré sa navzájom doplňujú tak telesne ako aj na duchu. Určil ich k tomu, aby boli večne šťastní a blažení. Oni však padli, zhrešili a prekazili pôvodný Boží plán. Napriek tomu milosrdný Boh pripravil pre ľudstvo nový plán spásy, ktorý sa rozvíja v čase cez storočia, ba aj tisícročia. Ihneď na začiatku Boh sľúbil ľuďom Spasiteľa. Ten je ústrednou osobou celej ľudskej histórie spásy. Boh spravil ten prísľub ihneď na počiatku, keď vyriekol rozsudok trestu nad pokušiteľom - hadom v proto-evanjeliu: Boh sám položil nepriateľstvo medzi pokušiteľa a medzi ženu a jej potomka, ktorí mali zvíťaziť nad zlým: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu“ (Gen 3, 15). Odvtedy boli oči ľudstva uprené v nádeji na dvojicu ženy -matky a jej dieťaťa. Nastalo dlhočizné očakávanie sľúbeného Spasiteľa, toho Dieťaťa v náručí Matky. Ozajstný historický advent, ktorý trval dlhé storočia. Z času na čas, po dlhých prestávkach Boh posielal svojmu ľudu prorokov, ktorí udržiavali nádej na Spasiteľa - Mesiáša. Prorok Izaiáš predpovedal, že „Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Iz 7, 14; Mt 1,23). V prvom čítaní sme zas počuli iného proroka, Micheáša, ktorý predpovedá, že z mesta Betlehema „vzíde zvrchovaný vládca Izraela“, a to z tej, ktorá ho má porodiť (Mich 5, 1-3). Prorok Daniel zas spresní čas, kedy sa to stane. Medzitým vyvolený národ čakal a vyprosoval sľúbeného Spasiteľa ako rosu z neba („Roste nebesia zhora a chmáry nech pršia Spravodlivého“). V polotme čakania sa vymieňalo jedno pokolenie po druhom, ako sme to počuli v evanjeliu.
Konečne, keď sa už blížila „plnosť času“ (Gal 4,4), Boh prikročil k splneniu prísľubu a svojho plánu spásy. Narodenie Panny Márie bolo ako zornica vykúpenia; ono vrhlo nové svetlo nádeje. Ako ranná zornička ohlasuje blízke svetlo slnka, tak jej narodenie predchádzalo príchod veľkého svetla, ktoré zaplavilo celé ľudstvo, keď sa objavil Ježiš, „svetlo sveta“. Nebeský Otec si ju osobitne pripravil pre veľké poslanie, aby sa stala matkou jeho Syna a dala mu, bez pričinenia muža, ľudskú prirodzenosť. Boh si ju pripravil tak, že ju ochránil od každého, aj od dedičného hriechu a spravil ju naskrze „plnou milosti“-„kecharitoméné“, ako ju nazve archanjel, aby bola „tota pulchra“, ako to vyjadruje naša pieseň: “Celá krásna si Mária, v tebe škvrny nijakej niet“. Narodenie Panny Márie je teda,- popri Ježišovom narodení, najdôležitejšie v Božích očiach a najvzácnejšie pre dobro ľudstva.
Keď my dnes oslavujeme narodeniny Panny Márie, oslavujeme Boha, jeho múdrosť a milosrdnú lásku. Oslavujeme Matku Božieho Syna a vzdávame tak česť a slávu Ježišovi Kristovi. Ďakujeme Bohu, že nám dal takú dobrotivú, krásnu, milosti plnú, pokornú Božiu Matku, ktorá sa aj dnes stará o deti, za ktoré jej Syn vylial vlastnú krv. Pre tú krv sme jej blízki. Preto, lebo aj my patríme k tajomnému telu Kristovmu: On je naša Hlava, my sme údy jeho tajomného tela. Preto sme jej takí blízki. Ona je Matka Cirkvi a spolupracovníčka svojho Syna na diele spásy. Jej záleží na našej večnej blaženosti, na našej spáse i na spáse našich drahých. Jedným slovom: ona je aj naša Matka, naša nebeská Matka. Preto sme dnes prišli na jej slávnosť.
Naše prosby k nebeskej Matke
Keď oslavujeme narodenie Panny Márie a našej nebeskej Matky, môžeme si teda dovoliť predniesť aj svoje prosby. Toto miesto, v blízkosti hlučného mesta, nás inšpiruje, jej starostlivosť o našu časnú i večnú blaženosť nás k tomu povzbudzuje.
Bratislava si získava meno v Európe i vo svete, a to aj v dobrom aj v zlom. Väčšie pracovné možnosti priťahujú sem našich spoluobčanov z vidieka; nádej na lepšie postavenie a väčší blahobyt sa spája aj s túžbou po voľnejšom živote; anonymita mestského množstva ľudí dáva pocit slobody, a to aj mravnej voľnosti; sú tu zdanlivo väčšie možnosti pre vysokoškolskú a stredoškolskú mládež zariadiť si život ďaleko od starostlivých očí rodičov; tu sa ľahšie zakrýva manželská nevera, častejšie rozchádzajú rodiny a nadväzujú sa neviazané predmanželské i bezmanželské súžitia; tu sa šikovnejšie uplatňujú priebojné lakte i podplácanie a korupcia. Aké bolestné je počuť dokonca v cudzine poznámky chalanov, že slovenské dievčatá sú pekné a „ľahké“! Sú to urážlivé posudky, ale odkiaľ pochádzajú? Aké smutné sledovať niektoré štatistiky a správy, ktoré sa týkajú straty ženskej dôstojnosti až po zákroky proti ľudskému životu. Akí ďalekí sme tu od vzoru Márie, Panny a Matky! Máme čo odprosovať za negatívne javy v našej spoločnosti!
Nebuďme však pesimisti. Je tu aj veľa dobra, lenže dobro je skryté a nekričí. Podobne ako dobro a pokora Panny Márie. Je tu veľa duchovnej krásy, je mnoho hlbokých mladých ľudí, krásnych a obetavých rodín, šťastných i keď skromne žijúcich manželstiev, horlivých kresťanov, apoštolsky cítiacich laikov a spoločenstiev. Je tu aj pekný počet verných kňazov, rehoľníkov a rehoľníčiek. Aj na zodpovedných miestach v politickom, hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote máme vzácnych ľudí, len sú skrytí. Máme tu aj ľudí dobrej vôle, tiež ľudí so slabou vierou, alebo aj neveriacich. Za všetkých prosíme.
A nakoniec je tu každý z nás so svojimi osobnými problémami rázu duchovného i materiálneho, s rodinnými, školskými, výchovnými, citovými, zdravotnými aj inými ťažkosťami. Sme tu ako jedna široká rodina, ktorá sa zišla na spoločnú oslavu Matky a od nej čaká svetlo a povzbudenie.
Tu sme na pravom mieste, aby sme pred ňou zložili všetky naše ťažkosti a prosby aj za celé Slovensko, za našich verejných činiteľov, za Európsku úniu, za trpiace národy, za misie, za Cirkev, za kňazov v tomto Roku kňazstva, za chudobných, nezamestnaných, za chorých a starých.
Ako ozajstní pútnici sa tu v Marianke vrúcne modlime slovami najstaršej mariánskej modlitby z tretieho storočia: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička. Neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty, Panna slávna a požehnaná“. Amen
