Vatikán (30. augusta, RV) – Benedikt XVI. sa v nedeľu pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána takto prihovoril pútnikom zhromaždeným na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe: „Drahí bratia a sestry! Pred troma dňami, 27. augusta, sme slávili liturgickú spomienku sv. Moniky, matky sv. Augustína, považovanej za vzor a patrónku kresťanských matiek. Veľa správ o nej máme od jej syna v jeho autobiografickej knihe Vyznania, majstrovskom diele patriacom k najčítanejším dielam všetkých čias. Tu sa dozvedáme, že Augustín vpíjal do seba meno Ježiš už s materským mliekom a od matky dostal výchovu v kresťanskom náboženstve, ktorého princípy mu zostanú vtlačené aj počas rokov duchovnej a mravnej neviazanosti. Monika sa nikdy neprestala modliť za neho a za jeho obrátenie a mala to potešenie vidieť jeho návrat k viere a prijatie krstu. Pán Boh vypočul modlitby tejto svätej mamy, o ktorej biskup Tagaste povedal: „Je nemožné, aby syn toľkých sĺz bol stratený.“
Augustín sa v skutočnosti nielen obrátil, ale rozhodol sa prijať rehoľný život a po návrate do Afrika sám založil mníšsku komunitu. Dojímavé a povzbudivé sú posledné rozhovory medzi ním a matkou v ústraní jedného domu v Ostii, v čakaní na loď do Afriky. Svätá Monika sa už stala pre tohto svojho syna „nielen matkou, ale aj zdrojom jeho kresťanstva“. Jej jedinou túžbou roky bolo obrátenie Augustína, ktorého teraz videla ako smeruje priamo k životu zasvätenému službe Bohu. Mohla preto zomrieť spokojná, a v skutočnosti vydýchla 27. augusta 387, ako 56-ročná, po tom, ako požiadala synov, aby sa nestarostili o jej pochovanie, ale aby si na ňu spomínali pri Pánovom oltári, kdekoľvek sa budú nachádzať. Sv. Augustín zvykol opakovať, že jeho matka ho „porodila dvakrát“.
Dejiny kresťanstva sú posiate nespočetnými príkladmi svätých rodičov a autentických kresťanských rodín, ktoré sprevádzali život veľkodušných kňazov a pastierov Cirkvi. Pomyslime na svätcov Bazila Veľkého a Gregora Naziánskeho, obaja patrili k rodinám svätcov. Myslime na nám celkom blízkych, akými sú manželia Luigi Beltrame Quattrocchi a Maria Corsini, ktorí žili na konci devätnásteho a v prvej polovici dvadsiateho storočia a ktorých blahoslavil môj ctihodný predchodca Ján Pavol II. v októbri 2001, pri príležitosti 20. výročia Apošolskej exhortácie Familiaris consortio. Tento dokument, okrem objasnenia hodnoty rodiny a úloh rodiny, pobáda manželov k osobitnému záväzku na ceste svätosti, ktorý ich sprevádza celým ich životom, čerpajúc milosť a silu zo sviatosti manželstva (por. č. 56). Keď sa manželia obetavo venujú výchove detí, vedú a orientujú ich k objaveniu Božieho projektu lásky, pripravujú tú duchovnú úrodnú pôdu, z ktorej klíčia a dozrievajú povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu. Takto sa ukazuje, ako tesne sú previazané manželstvo a panenstvo a ako na seba vzájomne vrhajú svetlo, vychádzajúc z ich spoločného zakorenenia v láske Krista ženícha („nell´amore sponsale di Cristo“).
Drahí bratia a sestry, v tomto Roku kňazov sa modlime, „aby sa na príhovor sv. Farára z Arsu kresťanské rodiny stali malými cirkvami, v ktorých budú prijaté a uskutočnené všetky povolania a charizmy darované Svätým Duchom“ (z Modlitby k Roku kňazov). Nech nám túto milosť dosiahne Svätá Panna, ktorú teraz spoločne vzývajme.“
Svätý Otec tentoraz osobitne pozdravil aj pútnikov zo Slovenska:
„Srdečne pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne z farnosti Bardejov. Bratia a sestry, prajem vám požehnaný pobyt vo Večnom meste, kde vydali hrdinské svedectvo Kristovi toľkí mučeníci. S láskou žehnám vás aj vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
