Vatikán (23. augusta, RV) – Slová Benedikta XVI., ktorými sa prihovoril veriacim pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 23. augusta na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe:„Drahí bratia a sestry, vidíte, že moja ruka je už vyslobodená zo sadry, no je zatiaľ trochu lenivá. Ešte chvíľku musím zostať v škole trpezlivosti, no poďme ďalej!
Viete, že už po niekoľko nedieľ nám liturgia predkladá na uvažovanie 6. kapitolu Evanjelia podľa Jána, v ktorej sa Ježiš predstavuje ako ,živý chlieb, ktorý zostúpil z neba‛ a dodáva: ,Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta‛ (Jn 6, 51). Židom, ktorí medzi sebou rozhorčene diskutovali a pýtali sa: ,Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!‛ (v. 52), a svetu, ktorý naďalej diskutuje, Ježiš v každej dobe odpovedá: ,Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život!‛ (v. 53). I pre nás je to dôvod zamyslieť sa nad tým, či sme toto posolstvo skutočne pochopili.
Dnes v 21. nedeľu v Cezročnom období teda meditujeme nad záverečnou časťou tejto kapitoly, v ktorej nám štvrtý evanjelista referuje o reakcii ľudí i samotných učeníkov, ktorí sa pohoršovali nad Pánovými slovami až do tej miery, že mnohí, ktorí ho až do tej chvíle nasledovali, vyhlasujú: ,Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!‛ (v. 60). A od tej chvíle ,ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili‛ (v. 66). A to isté sa odohráva vždy znova, v rozličných obdobiach dejín. Mohlo by sa očakávať, že Ježiš sa bude usilovať o kompromis, aby bol lepšie pochopený. No Ježiš nezmierňuje svoje tvrdenia, naopak, priamo sa obracia k Dvanástim a vraví: ,Aj vy chcete odísť?‛ (v. 67).
Táto provokatívna otázka nemieri len k vtedajším poslucháčom, ale zasahuje veriacich a ľudí každej doby. Aj dnes je nemálo tých, ktorí sú ,pohoršení‛ paradoxom kresťanskej viery. Ježišovo učenie sa zdá byť ,tvrdé‛, príliš náročné na prijatie a praktizovanie. Sú teda takí, čo ho odmietajú a Krista opúšťajú, a sú takí, čo sa snažia slovo ,prispôsobiť‛ prechodným módam, čím ho oberajú o jeho zmysel a hodnotu.
,Aj vy chcete odísť?‛ Táto znepokojujúca provokácia nám rezonuje v srdci a čaká od každého osobnú odpoveď. Ježiš sa totiž neuspokojuje s povrchnou a formálnou príslušnosťou, nestačí mu priľnutie len z akéhosi prvotného nadšenia. Naopak, je potrebné, aby do celého života vstúpilo ,jeho myslenie a jeho chcenie‛. Jeho nasledovanie napĺňa srdce radosťou a dáva našej existencii plný zmysel, no prináša ťažkosti a odriekania, pretože veľmi často treba ísť proti prúdu. ,Aj vy chcete odísť?‛ Na Ježišovu otázku odpovedá Peter v mene apoštolov a v mene veriacich každej doby: ,Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý‛ (v. 68 - 69).
Drahí bratia a sestry, aj my môžeme a chceme v tejto chvíli zopakovať Petrovu odpoveď. Zaiste vedomí si našej ľudskej krehkosti, našich problémov a ťažkostí, ale v dôvere v moc Ducha Svätého, ktorá sa prejavuje a ukazuje v spoločenstve s Ježišom. Viera je Božím darom pre človeka a je súčasne aj slobodným a úplným zverením sa človeka Bohu. Viera je poslušným načúvaním Pánovmu slovu, ktoré je ,lampou‛ pre naše kroky a ,svetlom‛ na našich chodníkoch (porov. Ž 119, 105). Ak v dôvere otvoríme srdce Kristovi, ak sa ním necháme uchvátiť, môžeme aj my zakúšať tak ako napríklad sv. farár z Arsu, že ,naším jediným šťastím na tejto zemi je milovať Boha a vedieť, že on miluje nás‛.
Prosme Pannu Máriu, aby v nás ustavične udržiavala nažive túto vieru preniknutú láskou, ktorá urobila ju, jednoduché dievča z Nazareta, Božou Matkou a Matkou a vzorom všetkých veriacich.“
