Drahí bratia a sestry,včera sme slávili veľký sviatok Nanebovzatia Panny Márie a dnes čítame v evanjeliu tieto Ježišove slová: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6, 51). Táto súvislosť, týkajúca sa symbolu „neba“, nám musí udrieť do očí: Mária bola „vzatá“ na miesto, z ktorého jej Syn „zostúpil“. Prirodzene, tento jazyk, ktorý je biblickým jazykom, prenesenými výrazmi vyjadruje niečo, čo sa nikdy nedá celkom vtesnať do sveta našich pojmov a našich predstáv. No zostaňme chvíľku uvažovať!
Ježiš sa predstavuje ako „živý chlieb“, teda výživa, ktorá obsahuje samotný Boží život, a je schopný sprostredkovať ho tomu, kto sa ním sýti. Ako pravá výživa, ktorá dáva život, vyživuje naozaj do hĺbky. Ježiš hovorí: („Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6, 51). Z koho si však Boží Syn vzal toto svoje „telo“, svoje konkrétne pozemské človečenstvo? Vzal si ho z Panny Márie. Boh vzal z nej na seba ľudské telo, aby vstúpil do nášho stavu smrteľníkov.
Vo svojom čase, na konci pozemskej existencie, bolo telo Panny Márie vzaté Bohom do neba a bolo uvedené do nebeského stavu. Ide o istý druh výmeny, v ktorej Boh má vždy plnú iniciatívu, ale ako sme to videli pri iných príležitostiach, v určitom zmysle tiež potrebuje Máriu, potrebuje „áno“ zo strany stvorenia, potrebuje jej telo, jej konkrétnu existenciu, aby pripravil matériu svojej obety, telo a krv, na obetu na kríži ako nástroj večného života a vo sviatosti Eucharistie ako duchovný pokrm a nápoj.
Drahí bratia a sestry, to, čo sa stalo s Máriou, platí inakším spôsobom, no reálne aj pre každého muža a každú ženu, pretože od každého jedného z nás Boh žiada, aby sme ho prijali, aby sme mu dali k dispozícii naše srdce a naše telo, celú našu existenciu, naše telo z mäsa - hovorí Biblia -, aby on mohol prebývať vo svete. Povoláva nás, aby sme sa s ním zjednotili vo sviatosti Eucharistie, chlebe, lámanom pre život sveta, aby sme spolu tvorili Cirkev, jeho telo uprostred dejín. A ak my povieme „áno“ tak ako Mária, potom v miere, akú má toto naše „áno“, nastane dokonca aj pre nás a v nás táto tajomná výmena: budeme prijatí do božstva toho, ktorý prijal naše človečenstvo.
Eucharistia je prostriedok, nástroj tejto vzájomnej premeny, ktorej cieľom i hlavným aktérom je vždy Boh: on je hlava, my sme údy, on je vinič, my sme ratolesti. Kto je z tohto chleba, žije v spoločenstve s Ježišom a necháva sa ním a v neho premieňať, je zachránený od večnej smrti. Zaiste zomiera tak ako všetci a má účasť aj na tajomstve Kristovho utrpenia a jeho kríža, nie je však viac otrokom smrti a v posledný deň vstane z mŕtvych, aby sa tešil z večnej slávnosti spolu s Máriou a so všetkými svätými.
Toto tajomstvo, táto Božia slávnosť sa začína tu dole na zemi: je to tajomstvo viery, nádeje a lásky, ktoré sa slávi v živote a v liturgii, zvlášť eucharistickej, a nachádza svoje vyjadrenie v bratskom spoločenstve a v službe blížnemu. Prosme Svätú Pannu, aby nám pomáhala vždy sa s vierou živiť z chleba večného života, aby sme už na zemi zakusovali nebeskú radosť.
