Vatikán (5. augusta, RV) – Z balkónu nádvoria Apoštolského paláca v Castel Gandolfe sa v stredu predpoludním prihovoril pápež Benedikt XVI. veriacim v katechéze pravidelnej stredajšej audiencie. Zameral sa v nej na osobnosť sv. farára z Arsu, Jána Mária Vianneyho, ktorého 150. výročie smrti sme si pripomenuli práve v utorok.
“Drahí bratia a sestry, v dnešnej katechéze by som chcel v krátkosti predstaviť život svätého farára z Arsu, vyzdvihnúť niektoré črty, ktoré môžu byť príkladom pre kňazov v dnešnej dobe, iste odlišnej od tej, v ktorej žil on, ale v mnohom poznačenej tými istými základnými výzvami či už ľudskými ako aj duchovnými. Práve včera to bolo 150 rokov od jeho narodenia pre nebo: bolo to o druhej ráno 4. augusta 1859, keď Ján Krstiteľ Mária Vianney skončil svoju pozemskú púť, išiel v ústrety nebeskému Otcovi, aby ako dedičstvo zaujal kráľovstvo, pripravené od stvorenia sveta pre tých, ktorí s dôverou nasledujú jeho učenie (porov. Mt 25, 34)."
Svätý Otec potom prítomným priblížil v krátkosti život Jána Mária Vianneyho a jeho cestu ku kňazstvu, ktoré dosiahol vo veku 29 rokov, keď po mnohých neistotách, neúspechoch a slzách mohol vystúpiť k oltáru Pána a uskutočniť sen svojho života.
“Neustále dával najavo, ako vysoko si cení získaný dar. V pastoračnej službe, tak jednoduchej, ako aj neuveriteľne úrodnej, tento jednoduchý farár zabudnutej dedinky na juhu Francúzska sa natoľko dokázal stotožniť so svojím úradom, že sa z neho stal zjavným a všeobecne poznateľným spôsobom “alter Christus”, obraz Dobrého Pastiera, ktorý na rozdiel od pastiera najatého kladie aj život za svoje ovečky. (porov. Jn 10, 11). Podľa príkladu Dobrého Pastiera dával svoj život počas desiatok rokov kňazskej služby. Jeho život bol živou katechézou, ktorá nadobúdala osobitnú účinnosť vtedy, keď ho ľudia videli ako slávi svätú omšu, ako adoruje pred svätostánkom a ako trávi dlhé hodiny v spovednici.”
Ako hlavnú charakteristickú črtu svätca vyzdvihol Benedikt XVI. jeho charizmu sviatostnej služby zmierenia, pri ktorej sa usiloval pomôcť farníkom objaviť význam a krásu sviatostného pokánia.
“Pastoračné metódy sv. Jána Mária Vianneyho by sa mohli zdať nie celkom primerané súčasným spoločenským a kultúrnym podmienkam. Ako ho môže napodobňovať kňaz dnes, v tak zmenenom svete? Aj keď je pravdou, že sa mení doba a mnohé črty pre človeka typické, teda neopakovateľné, aj tak je tu istý životný štýl a vnútorná túžba, ktorú sme všetci povolaní pestovať. Keď sa lepšie pozrieme na to, čo nám svätý Farár z Arsu zanechal, vidíme jeho zaľúbenie do Krista. Skutočné tajomstvo jeho pastoračného úspechu bola láska, ktorú živil v sebe tajomstvom Eucharistie – tajomstvom ohlasovaným, sláveným a prežívaným, ktoré sa premenilo do lásky ku Kristovmu stádu, ku kresťanom ako aj všetkým ľuďom hľadajúcim Boha."
Naproti umenšovaniu významu osobnosti sv. Jána Vianneyho iba na akýsi príklad devocionálnej spirituality 18. storočia, akokoľvek obdivuhodný, je naopak nevyhnutné pochopiť jeho prorockú silu, ktorá dáva jeho ľudskej i kňazskej osobnosti najvyššiu aktuálnosť.
“Drahí bratia a sestry, 150 rokov od svojej smrti nám sv. arský farár naďalej odovzdáva svoju náuku, že za základ pastoračného úsilia musí kňaz položiť dôverné osobné spojenie s Kristom, ktoré je potrebné každodenne udržiavať a v ňom rásť. Jedine ak je zamilovaný do Krista, dokáže kňaz všetkých učiť tejto jednote, tomuto dôvernému priateľstvu s Božským Učiteľom, bude sa môcť dotknúť sŕdc ľudí a otvoriť ich Pánovej milosrdnej láske. Modlime sa, aby na príhovor sv. Jána Mária Vianneyho Boh udelil Cirkvi dar svätých kňazov, a aby vo veriacich rástla túžba podporovať ich a pomáhať im v ich službe. Zverme tento úmysel Márii, ktorú práve dnes vzývame ako Pannu Máriu Snežnú.“
