Les Combes (26. júla, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu s veriacimi v Les Combes mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
prajem vám peknú nedeľu! Stretávame sa tu v Les Combes, v príjemnom prostredí, ktoré poskytli pápežovi Saleziáni, kde sa môj pobyt oddychu medzi krásnymi vrchmi Valle d´Aosta pomaly chýli ku koncu. Som vďačný Bohu, že mi doprial veľa radosti z oddychu – aj napriek môjmu malému úrazu, o ktorom viete. Rád by som využil túto príležitosť, aby som s láskou poďakoval tým, ktorí mi prejavili veľkú a diskrétnu starostlivosť. Pozdravujem kardinála Poletta a prítomných biskupov, osobitne biskupa Aosty, Mons. Giuseppe Anfossiho. Srdečne pozdravujem pána farára v Les Combes, civilné a vojenské autority, príslušníkov poriadkovej služby a všetkých vás, drahí priatelia, ako aj tých, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom rádia a televízie.
Dnes nám liturgia predstavuje začiatok VI. kapitoly Jánovho evanjelia, kde sa píše o zázraku s rozmnožením chlebov – keď Ježiš nasýti tisíce ľudí z piatich chlebov a dvoch rýb, ďalej o ďalšom Pánovom zázraku, ktorý kráča po hladine jazera počas búrky a nakoniec reč, v ktorej seba samého zjavuje ako „chlieb života“. Keď evanjelista píše o „znamení“ chlebov, zdôrazňuje, že Kristus prv, než ich začal rozdávať, ich požehnal modlitbou vďakyvzdania (porov. v. 11). Sloveso „eucharistein“ tu odkazuje priamo na Poslednú večeru, pričom Ján neuvádza ustanovenie Eucharistie, ale píše o umývaní nôh. Eucharistia tu je akoby anticipovaná vo veľkom znaku chleba života. V tomto Roku kňazstva, ako nepripomenúť, že práve my, kňazi sa môžeme nájsť v tomto Jánovom texte, prostredníctvom apoštolov, ktorí hovoria: Kde môžeme nájsť chlieb pre všetkých týchto ľudí? A keď čítame o tom anonymnom chlapcovi, ktorý má päť chlebov a dve ryby, aj my môžeme spontánne povedať: Čo je to však pre toľkých ľudí? Inými slovami: kto som ja? Ako môžem ja, s mojimi ľudskými ohraničeniami, pomôcť Ježišovi v jeho poslaní? Odpoveď poskytuje sám Pán: vložiac do ich „svätých a ctihodných“ rúk to málo, čím oni sú, kňazi sa stávajú nástrojmi spásy pre mnohých, pre všetkých!
Druhý bod k uvažovaniu nám ponúka dnešná cirkevná spomienka na svätých Joachima a Annu, rodičov Panny Márie a teda Ježišových starých rodičov. Táto príležitosť nám umožňuje zamyslieť sa nad výchovou, ktorá má dôležité miesto v pastoračných aktivitách Cirkvi. Osobitne nás pozýva k modlitbe za všetkých starých rodičov, ktorí v rodinách predstavujú tých, ktorí uchovávajú a zároveň svedčia o základných hodnotách života. Výchovná úloha starých rodičov je vždy veľmi dôležitá a ešte dôležitejšou sa stáva vtedy, keď rodičia, pre rozličné dôvody, nemôžu zabezpečiť trvalú prítomnosť pri svojich deťoch v období ich dozrievania. Zverujem nebeskej ochranne sv. Anny a sv. Joachima všetkých starých rodičov po celom svete, pričom im adresujem osobitné požehnanie. Kiež nás Panna Mária učí – ako na to poukazuje pekná ikonografia - čítať Sväté Písmo na kolenách matky Anny, a pomáha nám živiť našu vieru a nádej zo zdrojov Božieho slova.“
