Vatikán (28. júna, RV) – Benedikt XVI. zameral svoj poludňajší príhovor v nedeľu 28. júna pred modlitbou Anjel Pána na práve sa končiaci Rok sv. Pavla a nedávno začatý Rok kňazstva. Veriacim na Námestí sv. Petra sa z okna svojej pracovne prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry, prvými vešperami slávnosti svätých Petra a Pavla, ktorým budem dnes večer predsedať v Bazilike sv. Pavla za hradbami, sa uzatvára Rok sv. Pavla, vyhlásený k druhému tisícročiu od narodenia apoštola národov. Bol to ozajstný čas milosti, v ktorom bola prostredníctvom pútí, katechéz, početných publikácií a rozličných iniciatív opätovne daná do pozornosti celej Cirkvi postava sv. Pavla a jeho neutíchajúci odkaz oživil v kresťanských spoločenstvách na každom mieste nadšenie pre Krista a pre evanjelium. Ďakujeme preto Bohu za tento svätopavlovský rok a za všetky duchovné dary, ktoré nám priniesol.
Riadením Božej prozreteľnosti sa práve pred niekoľkými dňami, 19. júna, na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho začal iný osobitný rok - Rok kňazov, a to pri príležitosti 150. výročia smrti - dies natalis – svätého farára z Arsu Jána Márie Vianneya. Je to ďalší duchovný a pastoračný impulz, ktorý, ako som si istý, prinesie kresťanskému ľudu a osobitne kňazom nemalé dobrodenia.
Aký je cieľ Roku kňazov? Ako som napísal v liste, ktorý som pri tejto príležitosti zaslal kňazom, Rok kňazov má svojím príspevkom podporiť úsilie všetkých kňazov o vnútornú obnovu s cieľom silnejšie a presvedčivejšie svedčiť o evanjeliu v dnešnom svete.
Žiarivý vzor hodný nasledovania v tomto predstavuje apoštol Pavol. Nie tak v konkrétnych životných okolnostiach, veď jeho život bol ozaj nezvyčajný, ale v láske ku Kristovi, v oduševnení pre ohlasovanie evanjelia, v oddanej službe spoločenstvám, v uskutočňovaní účinných syntéz pastorálnej teológie. Svätý Pavol je podobne ako sv. arský farár príkladom kňaza bezvýhradne stotožneného so svojou službou, ktorý si uvedomuje, že prináša neoceniteľný poklad - posolstvo spásy, ale nosí ho v ,hlinenej nádobe‘ (porov. 2 Kor 4, 7). Preto je silný a zároveň pokorný, vnútorne presvedčený, že všetko je zásluhou Boha, všetko je jeho milosť. ,Lebo nás ženie Kristova láska‘ (2 Kor 5, 14), píše apoštol a to môže byť vhodným mottom každého kňaza, ktorého ,spútava‘ Duch (porov. Sk 20, 22), aby ho urobil verným správcom Božích tajomstiev (porov. 1 Kor 4, 1 - 2). Kňaz musí celkom patriť Kristovi a celkom patriť Cirkvi, ktorej je povolaný zasvätiť sa s nerozdelenou láskou tak ako manžel, ktorý je verný svojej manželke.
Milí priatelia, vzývajme teraz spolu s orodovaním svätých apoštolov Petra a Pavla aj o príhovor Panny Márie, aby počas tohto práve začatého Roka kňazov dosiahla od Pána bohaté požehnanie pre kňazov. Nebeská Matka, ktorú sv. Ján Vianney tak miloval a k láske k nej privádzal svojich farníkov, nech pomáha každému kňazovi roznecovať Boží dar, ktorý v sebe nosí zásluhou posvätnej vysviacky, aby rástol vo svätosti a - ak to bude nevyhnutné - bol pripravený dosvedčovať až po mučeníctvo krásu svojho totálneho a definitívneho zasvätenia sa Kristovi a Cirkvi.“
Po spoločnej mariánskej modlitbe a nasledujúcich pozdravoch vo viacerých jazykoch Svätý Otec udelil apoštolské požehnanie.
