Vatikán (14. júna, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 14. júna napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:„Drahí bratia a sestry,
dnes sa v Taliansku podobne ako v mnohých krajinách slávi slávnosť Corpus Domini, slávnosť Eucharistie, keď si sviatosť Kristovho tela uctievame slávnostnou procesiou.
Čo pre nás táto slávnosť znamená? Nie je to len liturgická slávnosť, Corpus Domini je dňom, ktorý zahŕňa celú kozmickú dimenziu, nebo i zem. Osobitne ju evokuje predovšetkým v našej hemisfére, kde je toto obdobie také pekné a preniknuté vôňou jari už prechádzajúcej do leta. Slnko už mocne hreje a na poliach dozrieva obilie. Cirkevné slávnosti podobne ako tie hebrejské totiž súvisia s rytmom solárneho roka, so siatím a žatvou. Odzrkadľuje sa to v dnešnej slávnosti, ktorej stredobod tvorí znamenie chleba - plod zeme a neba. Preto eucharistický chlieb je viditeľným znakom toho, v ktorom sa nebo a zem, Boh a človek stali jedno. A práve táto skutočnosť poukazuje na to, že vzťah s rozličnými ročnými obdobiami nie je z hľadiska liturgie len akýsi vonkajší.
Slávnosť Corpus Domini je vnútorne spätá s Veľkou nocou a Turícami. Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša, vyliatie Ducha Svätého sú jej základnými predpokladmi. Okrem toho je bezprostredne spojená so slávnosťou Najsvätejšej Trojice, ktorú sme slávili uplynulú nedeľu. Jedine preto, že Boh sám je vzťah, možno mať vzťah k nemu. A jedine preto, že je láska, môže milovať a môže byť milovaný. Corpus Domini je zjavením Boha, dôkazom, že Boh je Láska. Dnešný sviatok nám hovorí jedinečným spôsobom o Božej láske, o tom, čím je a čo koná. Hovorí nám napríklad, že láska sa obnovuje dávaním, prijíma sa darovaním, neumenšuje sa a nestráca sa, ako sa spieva v hymne sv. Tomáša Akvinského: ,Nec sumptus consumitur.‘ Láska premieňa všetko, a preto je pochopiteľné, že stredobodom dnešnej slávnosti Corpus Domini je tajomstvo prepodstatnenia (transsubstanciácie), znak Ježiša-Lásky, ktorý mení svet. Keď sa naň pozeráme a adorujeme ho, hovoríme: áno, láska existuje, a keďže existuje, všetko sa môže zmeniť k lepšiemu, a preto môžeme dúfať. Je to nádej, ktorá má svoj pôvod v Kristovej láske a ktorá nám dáva silu žiť a čeliť ťažkostiam. Preto keď ideme v procesii, spievame a chválime Boha, ktorý sa zjavil tým, že sa skryl pod spôsobom rozlomeného chleba. Tento chlieb potrebujeme všetci, pretože naše putovanie k slobode, spravodlivosti a pokoju je dlhé a neľahké.
Môžeme si predstaviť, s akou vierou a láskou prijala a vo svojom srdci adorovala Najsvätejšiu Eucharistiu Panna Mária! Pre ňu to bolo, akoby zakaždým opäť prežívala tajomstvo svojho Syna Ježiša: od počatia po zmŕtvychvstanie. Môj ctený predchodca Ján Pavol II. ju nazval ,eucharistickou ženou‘. Učme sa od nej ustavične obnovovať naše spoločenstvo s Kristovým telom, aby sme sa navzájom milovali tak, ako nás miloval on sám.“
