Palestína (13. mája, RV) – Apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. dnes v Palestíne popoludní pokračovala návštevou utečeneckého tábora Aida v Betleheme, kde sa Svätý Otec aj prihovoril. Najprv prejavil všetkým svoju veľkú solidárnosť, najmä tým, ktorí sa ocitli bez strechy nad hlavou a túžia po návrate do svojich rodísk a po možnosti žiť nastálo vo svojej vlasti. Osobitne pozdravil deti a vyučujúcich školy. „Vaše úsilie“ – povedal - „je vyjadrením nádeje do budúcnosti. Všetkým mladým, tu prítomným hovorím: obnovte vaše snahy, aby ste sa tak pripravili na obdobie, v ktorom budete zodpovední za konanie palestínskeho ľudu v období, ktoré príde“.Následne Svätý Otec vyzdvihol dôležitú úlohu rodičov. Aj im adresoval osobitnú úlohu - aby podporovali svoje deti v štúdiu a v rozvíjaní ich darov s tým vedomím, že budú do budúcnosti posilami potrebnými na zastávanie zodpovedných pozícií v palestínskom spoločenstve. „Viem“ – pokračoval „že mnohé z vašich rodín sú rozdelené či už pre uväznenia niektorých z ich členov, ako aj pre znemožnenie slobody pohybu a viem aj to, že mnohí z vás prežili veľké straty počas nevraživostí.“ Potom všetkých ubezpečil o tom, že zostávajú navždy v jeho modlitbách. Vyzdvihol tiež prácu mnohých cirkevných organizácií, ktoré sa starajú o utečencov v tomto tábore, ako aj v iných častiach palestínskeho územia a hovoril:
„Nástroj pokoja. Ako len ľudia z tohto tábora, z týchto území a z celej oblasti dychtia po pokoji! V týchto dňoch je toto želanie ešte viac citeľné, keďže si pripomínate udalosti z mája v roku 1948 a roky konfliktu - doteraz nevyriešeného -, ktoré nasledovali po nich. Teraz žijete v nestálych a ťažkých podmienkach s obmedzenými možnosťami zamestnania a je pochopiteľné, že sa často cítite frustrovaní. Vaše oprávnené snahy o stálu vlasť, o palestínsky nezávislý štát zostávajú nenaplnené. A vy sa naopak cítite ako v pasci, rovnako ako mnohí v tejto oblasti a vo svete, v špirále násilia, útokov a protiútokov, pomsty a nepretržitého ničenia. Celý svet si veľmi želá, aby bola táto špirála pretrhnutá, aby pokoj ukončil dlhotrvajúcu nevraživosť. Nám, ktorí sme tu dnes, zostáva len kruté uvedomenie si toho mŕtveho bodu, ku ktorému sa zdá, že dospeli kontakty medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi – teda múru.“
Toto - ako pokračoval Svätý Otec - sa zdá byť ešte tragickejšie vo svete, v ktorom sa hranice stále viac otvárajú trhu, cestovaniu, pohybu ľudí, kultúrnym výmenám. Povedal tiež, že z oboch strán tohto múru, je potrebná veľká odvaha na prekonanie strachu a nedôvery, k čomu je potrebná veľkodušnosť pri hľadaní zmierenia po rokoch ozbrojených stretov.
„Humanitárna pomoc v tomto tábore má veľký význam. Napriek tomu, dlhodobým riešením konfliktu, akým je tento, nemôže byť nič iné ako politické riešenie. Nikto neočakáva, že palestínske a izraelské národy k tomu dospejú sami. Nevyhnutná je podpora medzinárodného spoločenstva. Opakujem teda moju výzvu všetkým zainteresovaným stranám, aby sa snažili o správne riešenie, trvácne, v rešpektovaní oprávnených žiadostí všetkých strán pri uznaní ich oprávnenej požiadavky na život v pokoji a v dôstojnosti podľa medzinárodného práva. Diplomatické úsilie bude úspešné len vtedy, ak samotní Palestínčania a Izraelčania budú ochotní prelomiť tento kruh agresií. Na um mi prichádzajú úžasné slová, ktoré pripisujeme sv. Františkovi: „Aby som vnášal lásku, kde je nenávisť, odpustenie, kde sa množia urážky, svetlo, kde sú tmy, radosť tam, kde je smútok.“
V závere ešte Svätý Otec dodal, že pokoj sa musí začínať vo vlastnom prostredí, vo vlastnej rodine, vo vlastnom srdci a zaželal všetkým prítomným, aby pokoj opäť rozkvitol v tejto zemi.
