Palestína (13. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes predpoludním predsedal slávnostnej svätej omši na Námestí jaslí v Betleheme. Vo svojej homílii sa veriacim prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry v Kristovi,
ďakujem všemohúcemu Bohu, že mi doprial milosť prísť do Betlehema, nielen preto, aby som si uctil miesto, kde sa narodil Kristus, ale aj preto, aby som stál po vašom boku, drahí bratia a sestry vo viere, ktorí žijete na týchto Palestínskych územiach. Som vďačný patriarchovi Fouadovi Twalovi za slová, ktorými vyjadril vaše pocity a srdečne pozdravujem spolubratov biskupov a kňazov, rehoľníkov a veriacich laikov, ktorí aj napriek každodenným ťažkostiach povzbudzujú túto miestnu Cirkev vo viere, nádeji a láske. Moje srdce sa osobitným spôsobom obracia k pútnikom z Gazy, sužovaným vojnou. Prosím vás, aby ste zaniesli svojim rodinám a spoločenstvám moje láskyplné objatie a môj smútok nad stratami, bolesťami a utrpením, ktoré ste zažili. Chcem vás uistiť o mojej solidarite v nesmiernej práci obnovy, ktorá je teraz pred vami a o mojich modlitbách za skoré zrušenie embarga.
„Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť... Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“ (Lk 2,10-11). Správa o Kristovom príchode zvestovaná z neba hlasmi anjelov stále znie v tomto meste, tak ako znie v rodinách, domovoch a spoločenstvách po celom svete. Je to „dobrá zvesť“, ktorú anjeli ohlasujú „všetkým ľuďom.“ Hlása, že Mesiáš, Syn Boží a Syn Dávidov, sa narodil „pre vás“: pre vás, pre mňa a pre ľudí všetkých čias a miest. V Božom pláne Betlehem, „najmenší medzi judejskými mestami“ (Mich 5,2) stal sa miestom nehasnúcej slávy: miestom, kde sa Boh v plnosti času rozhodol stať človekom, aby ukončil dlhú vládu hriechu a smrti a priniesol nový a bohatý život svetu, ktorý zostarol, ustal a bol premožený beznádejou.
Pre ľudí celého sveta sa Betlehem spája s týmto radostným posolstvom znovuzrodenia, obnovy, svetla a slobody. Ako veľmi sa však dnes tento prísľub zdá vzdialený od svojho naplnenia! Ako veľmi vzdialené sa zdá Kráľovstvo múdrej vlády a mieru, bezpečia, spravodlivosti a bezúhonnosti, ktoré prorok Izaiáš oznámil v prvom čítaní (por. Iz 9,7) a ktoré pokladáme za ustanovené príchodom Ježiša Krista, Mesiáša a Kráľa!
Odo dňa svojho narodenia bol Ježiš „znamením, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34) a je ním aj dodnes. Pán zástupov, ktorého „pôvod je odpradávna, od dní večnosti“ (Mich 5,2), chcel založiť svoje Kráľovstvo narodením sa v tomto malom meste, príduc na svet v tichu a pokore jaskyne, ležiac ako bezmocné dieťa v jasliach. Tu, v Betleheme, napriek všetkým protirečeniam, aj kamene stále mocne ohlasujú túto „dobrú zvesť“, posolstvo spásy, ktoré toto mesto, viac než všetky ostatné, má ohlasovať celému svetu. Pretože tu, spôsobom, ktorý prevýšil každú ľudskú nádej a očakávanie, Boh dokázal vernosť svojim prisľúbeniam. V narodení svojho Syna odhalil príchod Kráľovstva lásky: Božej lásky, ktorá zostúpila, aby priniesla uzdravenie a pozdvihla nás; lásky, ktorá sa zjavuje v ponížení a slabosti kríža, avšak víťazí v slávnom vzkriesení pre nový život. Kristus priniesol Kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta, avšak zároveň Kráľovstvo, ktoré je schopné tento svet premeniť, pretože má silu meniť srdcia, osvetľovať mysle a posilňovať vôľu. Tým, že vzal na seba naše telo, so všetkými jeho slabosťami a premenil ho silou Ducha, Ježiš nás pozval stať sa svedkami jeho víťazstva nad hriechom a smrťou. A toto je to, k čomu nás povoláva odkaz Betlehema: svedčiť o víťazstve Božej lásky nad nenávisťou, sebectvom, strachom a hnevom, ktoré ničia ľudské vzťahy a vytvárajú rozdelenie tam, kde by bratia mali nažívať v jednote, skazu tam, kde by ľudia mali budovať, zúfalstvo tam, kde by mala prekvitať nádej!
„V nádeji sme spasení“, hovorí svätý apoštol Pavol (Rim 8,24). Celkom realisticky však priznáva, že stvorenie stále vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach, i keď my, ktorí sme dostali prvotiny Ducha, trpezlivo očakávame naplnenie našej spásy (por. Rim 8,22-24). V dnešnom druhom čítaní Pavol predkladá učenie o Vtelení, ktoré možno osobitným spôsobom aplikovať na ťažkosti, ktoré zažívate vy, Bohom vyvolený ľud Betlehema: „Zjavila sa Božia milosť“, vraví nám, „na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ (Tit 2,11-13).
Nie sú toto cnosti, ktoré majú mať ľudia, čo žijú v nádeji? Za prvé, neustále obrátenie sa ku Kristovi, ktoré vidno nielen na našich skutkoch, ale aj na našom zmýšľaní: odvaha opustiť neplodný a sterilný spôsob myslenia, konania a reagovania. Potom vytváranie mentality pokoja, založeného na spravodlivosti, úcte k právam a povinnostiam, ako aj oddanosť spolupráci na spoločnom dobre. A takisto vytrvalosť, vytrvalosť v dobrom a v odmietaní zla. Tu v Betleheme sa od Ježišových učeníkov vyžaduje zvláštna vytrvalosť: vytrvalosť vo vernom svedectve o Božej sláve, ktorá sa tu zjavila narodením jeho Syna; o dobrej zvesti pokoja, ktorý zostúpil z neba, aby prebýval na zemi.
„Nebojte sa!“ Toto je odkaz, ktorý vám nástupca svätého Petra dnes chce odovzdať, opakujúc posolstvo anjelov a naliehanie, ktoré vám náš milovaný pápež Ján Pavol II zanechal v roku Veľkého Jubilea Kristovho narodenia. Počítajte s modlitbami a solidaritou vašich bratov a sestier v univerzálnej Cirkvi a pracujte s konkrétnymi iniciatívami na tom, aby ste upevnili svoju prítomnosť vo Svätej zemi a ponúkli nové možnosti tým, ktorí sú pokúšaní odísť. Buďte mostom dialógu a konštruktívnej spolupráce pri budovaní kultúry mieru, ktorá musí nahradiť súčasnú patovú situáciu strachu, násilia a sklamania. Budujte svoje miestne cirkvi: nech sú tvorivými miestami dialógu, tolerancie a nádeje, ako aj solidarity a praktickej lásky k chudobným.
Nadovšetko, buďte svedkami životnej sily, nového života prineseného Vzkrieseným Kristom; života, ktorý môže osvietiť a premeniť aj tie najtemnejšie a najzúfalejšie ľudské situácie. Váš domov potrebuje nielen nové ekonomické a spoločenské usporiadanie, ale predovšetkým, mohli by sme povedať, „usporiadanie ducha“, schopné podnietiť sily všetkých ľudí dobrej vôle pre službu vzdelaniu, rozvoju a podpore spoločného dobra. Máte ľudské zdroje na to, aby ste vybudovali kultúru mieru a vzájomnej úcty, ktoré zaručia lepšiu budúcnosť vašim deťom. Táto vznešená úloha vás očakáva. Nebojte sa!
Starobylá Bazilika Narodenia Pána, vyskúšaná vetrami dejín a ťažobou storočí, stojí pred nami ako svedok viery, ktorá vytrvá a premôže svet (por. 1 Jn 5,4). Každý návštevník Betlehema si musí všimnúť, že v priebehu storočí sa veľké dvere vedúce do Božieho domu postupne zmenšili. Dnes sa modlime, aby sa z Božej milosti a z nášho odhodlania, stále viac otvárali dvere vedúce do tajomstva Božieho príbytku medzi ľuďmi, do chrámu nášho spoločenstva v jeho láske a do predzvesti sveta večného mieru a radosti; aby privítali, obnovili a premenili každé ľudské srdce. Takto bude Betlehem pokračovať v ohlasovaní odkazu zvereného pastierom, nám i celému ľudstvu: Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Amen.
