Castel Gandolfo (19. apríla, RV) – Na dnešný deň pripadá štvrté výročie zvolenia Benedikta XVI. ne Petrov stolec. Pápež sa dnes na poludnie spoločne s veriacimi zhromaždenými na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfo pomodlil mariánsku modlitbu „Raduj sa, Nebies kráľovná“, pred ktorou sa im prihovoril:Drahí bratia a sestry!
Vám tu prítomným a všetkým, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom rozhlasu a televízie zo srdca opakujem vrúcne veľkonočné blahoprianie v dnešnú nedeľu, ktorá uzatvára Veľkonočnú oktávu. V atmosfére radosti, prameniacej z viery vo vzkrieseného Krista, chcem vyjadriť čo najsrdečnejšie “ďakujem” všetkým, a je ich veľký počet, za vyjadrenia citovej a duchovnej blízkosti v týchto dňoch, rovnako ako k sviatkom Veľkej noci, tak i k mojim narodeninám 16. apríla, ako tiež k štvrtému výročiu môjho zvolenia na Petrovu katedru, ktoré pripadá práve na dnes. Ďakujem Pánovi za toto mocné vyjadrenie citovej priazne. Ako som povedal pred nedávnom, nikdy sa necítim osamotený. O to viac, počas tohto výnimočného týždňa, ktorý liturgicky predstavuje jediný deň, zakúsil som spoločenstvo, ktoré okolo mňa stojí a je mi oporou: duchovnú solidaritu, živenú od základu modlitbou, ktorá sa prejavuje tisícorakým spôsobom. Počnúc mojimi spolupracovníkmi z Rímskej kúrie, až po geograficky veľmi vzdialené farnosti, my katolíci vytvárame jednu rodinu, a máme sa cítiť jednou rodinou, ktorou hýbu rovnaké city, aké hýbali spoločenstvom prvých kresťanov, o čom hovorí text zo Skutky apoštolov, ktorý sa číta na dnešnú nedeľu: „Množstvo tých, ktorí sa stali veriacimi, malo jedno srdce a jednu dušu.” (Sk 4,32).
Spoločenstvo prvých kresťanov malo za svoj pravý stred a základ vzkrieseného Krista. Evanjelium hovorí, ako sa vo chvíli umučenia, keď bol božský Majster uväznený a odsúdený na smrť, učeníci rozpŕchli. Jedine Mária a ženy s apoštolom Jánom zostali pospolu a sledovali ho až na Kalváriu. Ako vzkriesený, Ježiš daroval svojim vlastným novú jednotu, silnejšiu ako bola tá prvá. Nepremožiteľnú, pretože je založená nie na ľudských silách, ale na Božom milosrdenstve, ktoré im dáva pocítiť, že sú ním všetci milovaní a bolo odpustené. Je to teda Božia milosrdná láska, ktorá pevne zjednocuje Cirkev, dnes tak ako včera, a ktorá robí z ľudstva jednu rodinu – Božia láska, ktorá nám prostredníctvom ukrižovaného a vzkrieseného Krista odpúšťa hriechy a vnútorne nás obnovuje. Vedený týmto hlbokým presvedčením sa môj milovaný predchodca Ján Pavol II. rozhodol túto druhú veľkonočnú nedeľu zasvätiť Božiemu milosrdenstvu; všetkým poukázal na vzkrieseného Krista ako zdroj dôvery a nádeje, prijmúc tak za svoj duchovný odkaz daný Kristom svätej Faustíne Kowalskej, zhrnutý vo vzývaní: „Ježiš, dôverujem v teba!“.
Ako pre prvé spoločenstvo, aj pre nás je Mária tou, ktorý nás sprevádza každodenným životom. Vzývame ju ako „Kráľovnú neba“, uvedomujúc si, že jej kraľovanie je ako kraľovanie jej Syna, je úplnou láskou, je láskou milosrdnou. Obraciam sa na vás, aby ste jej nanovo zverovali moju službu pre Cirkev, keď ju s dôverou oslovujeme: „Matka milosrdenstva, oroduj za nás“.
