Vatikán (15. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes predpoludním stretol s tisícami veriacich pútnikov na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Vo svojej katechéze sa ešte raz vrátil k tajomstvu Veľkej noci, keď povedal: Drahí bratia a sestry,
pravidelná stredajšia generálna audiencia je dnes naplnená duchovnou radosťou, radosťou, ktorú nemôže prehlušiť žiadne utrpenie, ani zármutok, pretože plynie z radostnej istoty, že Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním definitívne zvíťazil nad zlom a smrťou. „Kristus vstal z mŕtvych, aleluja!“ spieva sláviaca Cirkev. A táto slávnostná atmosféra, tieto typické veľkonočné pocity trvajú nielen počas tohto týždňa – v oktáve Veľkej noci –, ale celých päťdesiat dní až do sviatku Zoslania Ducha Svätého. Mohli by sme dokonca povedať, že tajomstvo Veľkej noci zahŕňa celú našu existenciu.
Toto liturgické obdobie ponúka skutočne veľa biblických odkazov a podnetov na meditáciu, ktoré nám majú umožniť hlbšie spoznať význam a hodnotu Veľkej noci. Krížová cesta – via crucis –, ktorú sme vo Veľkonočnom trojdní prešli spolu s Ježišom až na Kalváriu, aby sme si pripomenuli jeho bolestné utrpenie, sa stala na veľkonočnú vigíliu útešnou „cestou svetla“ – via lucis. Z pohľadu vzkriesenia môžeme povedať, že celá táto cesta utrpenia je cestou svetla a duchovného znovuzrodenia, vnútorného pokoja a pevnej nádeje. Po plači a rozpakoch Veľkého piatka, po ktorých nasledovalo ticho plné očakávania, sa na úsvite „prvého dňa po sobote“ mocne rozoznelo posolstvo Života, ktorý premohol smrť: „Dux vitae mortuus, regnat vivus – Pán života zomrel; ale teraz živý víťazí!“ Prevratná novosť vzkriesenia je taká významná, že ju Cirkev neprestáva ohlasovať a pripomína ju každú nedeľu. Každá nedeľa je totiž „dňom Pána“ a týždennou Veľkou nocou Božieho ľudu. Naši východní bratia, akoby na potvrdenie tohto tajomstva spásy, ktoré preniká náš každodenný život, nazývajú v ruskom jazyku nedeľu voskresenije (vzkriesenie).
Preto je pre našu vieru a pre naše kresťanské svedectvo veľmi dôležité ohlasovať vzkriesenie Ježiša z Nazareta ako reálnu, historickú udalosť, dosvedčenú mnohými hodnovernými svedkami. Rozhodne to tvrdíme, pretože ani v týchto dňoch nechýbajú takí, čo sa usilujú poprieť historickosť Ježiša a redukovať evanjeliové rozprávanie len na mýtus či akési „videnie“ apoštolov, preberajú ošúchané teórie a predkladajú ich ako nové a vedecké. Vzkriesenie istotne nebolo pre Ježiša iba návratom do predošlého života. V takom prípade by totiž šlo o záležitosť vzťahujúcu sa na minulosť, teda akoby pred dvetisíc rokmi niekto vstal z mŕtvych a vrátil sa do svojho predošlého života ako napríklad Lazár.
Vzkriesenie však spadá do inej dimenzie: je to prechod do dimenzie úplne nového života, ktorý sa týka aj nás, týka sa celej ľudskej rodiny, celých dejín a vesmíru. Táto udalosť zrodila nový rozmer života, otvorila náš svet pre večný život a zmenila život očitých svedkov, ako o tom svedčia evanjeliové rozprávania a ďalšie novozákonné spisy. Je to posolstvo, ktoré po stáročia s vierou prijímali muži i ženy a nezriedka ho dosvedčovali vlastnou krvou, lebo vedeli, že práve takto vstupujú do tohto nového rozmeru života. Aj počas tohtoročnej Veľkej noci zaznela v každom kúte sveta táto dobrá zvesť, nezmenená a stále nová: Ježiš, ktorý zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, žije oslávený, lebo premohol moc smrti a uviedol človeka do nového spoločenstva života s Bohom a v Bohu. To je víťazstvo Veľkej noci, naša spása! A preto môžeme spolu so sv. Augustínom spievať: „Kristovo vzkriesenie je našou nádejou“, lebo nás vovádza do novej budúcnosti.
Skutočne: Ježišovo vzkriesenie zakladá našu pevnú nádej a osvecuje celé naše pozemské putovanie vrátane záhady ľudskej bolesti a smrti. Viera v ukrižovaného a vzkrieseného Krista je srdcom celého evanjeliového posolstva, jadrom nášho Kréda. Presvedčivý výraz tohto Kréda môžeme nájsť v známom úryvku z Pavlovho Prvého listu Korinťanom (15, 3 – 8), kde apoštol odpovedá tým členom spoločenstva v Korinte, ktorí paradoxne ohlasovali Ježišovo vzkriesenie, a pritom popierali vzkriesenie z mŕtvych – našu nádej. Pavol im verne odovzdáva to, čo ohľadne Pánovej smrti a vzkriesenia prijal od prvého spoločenstva apoštolov.
Začína takmer kategorickým tvrdením: „Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili“ (1 Kor 15, 1 – 2). A vzápätí dodáva, že im odovzdáva to, čo sám prijal. Potom nasleduje úryvok uvedený na začiatku tejto generálnej audiencie. Svätý Pavol najskôr stroho oznamuje Ježišovu smrť a k správe o tom, že „Kristus zomrel“, pripája dva dodatky. Prvý z nich hovorí, že zomrel „za naše hriechy“, a druhý, že zomrel „podľa Písem“ (v. 3).
Výraz „podľa Písem“ dáva udalosť Pánovej smrti do súvisu so starozákonnými dejinami zmluvy Boha s jeho ľudom a umožňuje nám pochopiť, že smrť Božieho Syna je súčasťou dejín spásy, ba dokonca nám umožňuje pochopiť, že dejiny touto smrťou nadobúdajú logiku a svoj pravý zmysel. Až do toho okamihu bola Kristova smrť akousi záhadou, ktorej výsledok nebol celkom jasný. Veľkonočným tajomstvom sa však napĺňajú slová Písma, táto smrť sa teda udiala „podľa Písem“ a je tak udalosťou, ktorá nesie v sebe logos, zmysel: Kristova smrť svedčí o tom, že Božie Slovo sa stalo až do dôsledkov „telom“, ľudskými „dejinami“.
Ako a prečo sa to stalo, je zrejmé z ďalšieho Pavlovho dodatku: Kristus zomrel „za naše hriechy“. Týmito slovami Pavlov text odkazuje na Izaiášovo proroctvo v Štvrtej piesni o Pánovom služobníkovi (porov. Iz 53, 12). Pánov služobník – hovorí tento spev – „vylial svoju dušu na smrť“, „niesol hriechy mnohých“, prihováral sa za zločincov, a tým vymohol dar zmierenia medzi ľuďmi navzájom a ľudí s Bohom: jeho smrť znamená koniec smrti - krížová cesta vedie k vzkrieseniu.
V nasledujúcich veršoch sa apoštol venuje Pánovmu vzkrieseniu. Hovorí, že Kristus „bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem“. Znova: „podľa Písem“! Nemálo exegétov vidí v tomto vyjadrení – „bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem“ – významný odkaz na to, čo čítame v Žalme 16, kde žalmista volá: „Nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie“ (v. 10). To je jeden z textov Starého zákona, ktoré sa často citovali v prvotnom kresťanstve na dôkaz Ježišovho mesiášskeho charakteru. Pretože podľa židovskej interpretácie sa rozklad tela začínal po treťom dni, slová Písma sa vyplnili na Ježišovi, ktorý vstal z mŕtvych na tretí deň, prv ako sa začal rozklad. Svätý Pavol, ktorý verne odovzdával učenie apoštolov, zdôrazňuje, že Kristovo víťazstvo nad smrťou sa udialo vďaka stvoriteľskej moci Božieho Slova. Táto Božia moc nám dáva nádej a radosť: to je definitívny oslobodzujúci obsah veľkonočného zjavenia. Na Veľkú noc Boh zjavuje sám seba a moc trojičnej lásky, ktorá ničí deštruktívne sily zla a smrti.
Drahí bratia a sestry, nechajme sa ožiariť jasom vzkrieseného Krista. Prijmime ho s vierou a veľkodušne sa stotožnime s jeho evanjeliom, ako to urobili aj vyvolení svedkovia jeho vzkriesenia, ako to urobil o niekoľko rokov neskôr sv. Pavol, ktorý sa mimoriadnym spôsobom stretol s božským Majstrom na ceste do Damasku. Nemôžeme si zvesť o tejto Pravde, ktorá mení životy všetkých, nechať len pre seba. Modlime sa s pokornou dôverou: „Ježišu, ktorý si svojím vzkriesením predznamenal naše vzkriesenie, veríme v Teba!“ Chcem zakončiť zvolaním, ktoré rád opakoval Silván z vrchu Athos: „Raduj sa, duša moja. Veľká noc je tu stále, lebo vzkriesený Kristus je naším vzkriesením!“ Nech nám Panna Mária pomôže pestovať v nás a okolo nás túto radostnú veľkonočnú atmosféru, aby sme sa stali svedkami Božej lásky v každej situácii svojho života. Ešte raz všetkým želám radostnú Veľkú noc!
Z TALIANČINY PRELOŽILA MÁRIA SPIŠIAKOVÁ
