Vatikán (29. marca RV) – Pápež Benedikt XVI. bol v nedeľu 29. marca na pastoračnej návšteve v rímskej farnosti Presvätej Ježišovej tváre, kde od 9.30 predsedal eucharistickej slávnosti. Napoludnie sa potom spolu s veriacimi na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:„Drahí bratia a sestry,
predovšetkým túžim poďakovať Bohu a všetkým tým, ktorí sa v uplynulých dňoch podieľali na zdarnom priebehu mojej apoštolskej cesty do Afriky. Prosím pritom, aby zasiate semeno prinieslo africkej zemi plnosť nebeského požehnania. O tejto významnej pastoračnej skúsenosti by som chcel obšírnejšie hovoriť na generálnej audiencii v stredu. Nemôžem však už pri tejto príležitosti nespomenúť hlboké dojatie, ktoré som cítil pri stretnutiach s katolíckymi spoločenstvami a národmi Kamerunu a Angoly. Oslovili ma najmä dva aspekty, oba veľmi dôležité. Prvým bola viditeľná radosť na tvárach ľudí. Radosť z toho, že sa považujú za súčasť jedinej Božej rodiny. Ďakujem Pánovi za to, že som mohol s mnohými týmito mojimi bratmi a sestrami prežiť slávnostné okamihy jednoduchého spoločného slávenia plného viery. Druhým aspektom je hlboký zmysel pre posvätno, ktorým dýchali všetky liturgické slávnosti. Tento aspekt je charakteristický pre všetok africký ľud a mohol som ho vnímať v každom okamihu svojej prítomnosti medzi týmito drahými národmi. Táto návšteva mi umožnila vidieť a lepšie pochopiť realitu Cirkvi v Afrike v mnohorakosti jej skúseností a výziev, s ktorými sa v tomto čase stretáva.
Keď premýšľam o výzvach charakteristických pre Cirkev na africkom kontinente a v každej inej časti sveta, uvedomujem si aktuálnosť evanjeliových slov tejto Piatej pôstnej nedele. Ježiš pred blížiacim sa umučením vyhlásil: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24). Pominul čas slov a dišpút, nadišla hodina, pre ktorú Boží Syn prišiel na svet. Hoci jeho duša je plná úzkosti, je odhodlaný plniť Otcovu vôľu až do konca. A Božia vôľa je darovať večný život nám, ktorí sme ho stratili. Aby sa tak stalo, treba, aby Ježiš zomrel ako pšeničné zrno, ktoré Boh Otec zasial do sveta. Iba tak môže vyklíčiť a vyrásť nové ľudstvo, oslobodené od nadvlády hriechu a schopné žiť v bratstve ako synovia a dcéry jediného Otca, ktorý je na nebesiach.
Počas veľkej slávnosti viery, ktorú sme spolu zažili v Afrike, sme zakúsili, že toto nové ľudstvo žije napriek svojim ľudským obmedzeniam. Tam, kde misionári podobne ako Ježiš dali a stále dávajú svoje životy za evanjelium, nachádzame hojné ovocie. Chcel by som vyjadriť svoju osobitnú vďačnosť za dobro, ktoré konajú, všetkým - rehoľným sestrám, rehoľníkom, laikom i laičkám. Bola to pre mňa prekrásna skúsenosť vidieť ovocie ich lásky ku Kristovi a vnímať aj hlboké uznanie, ktorému sa tešia u tamojších kresťanov. Poďakujme Bohu a prosme Pannu Máriu, aby sa na celom svete šírilo posolstvo Kristovej nádeje a lásky.“
