Drahí bratia kardináli a biskupi,drahí kňazi a diakoni, drahí bratia a sestry v zasvätenom živote,
drahí bratia z ostatných z ostatných kresťanských vierovyznaní,
drahí bratia a sestry!
S radosťou sa môžeme spoločne stretnúť a ďakovať Bohu v tejto bazilike zasvätenej Panne Márii Kráľovnej apoštolov z Mvolyé, ktorú postavili na mieste, kde stál prvý kostol postavený misionármi Ducha Svätého, ktorí priniesli do Kamerunu dobrú zvesť evanjelia. S rovnakým apoštolským zápalom, s ktorým nosili títo muži v srdci celú vašu zem, sú na tomto mieste symbolicky prítomné aj tie najvzdialenejšie kúty vašej zeme. Preto, drahí bratia a sestry, sa vo veľkej duchovnej spriaznenosti so všetkými kresťanskými komunitami dnes obraciame večernými chválami k Otcovi svetla. V prítomnosti predstaviteľov iných kresťanských vierovyznaní, ktoré týmto úctivo a bratsky pozdravujem, vám ponúkam rozjímanie o charakteristických rysoch sv. Jozefa prostredníctvom slov svätého písma, ktoré nám liturgia vešpier ponúka.
Zástupu a svojim učeníkom Ježiš hovorí: “jeden je váš Otec” (Mt 23,9). Skutočne neexistuje iné otcovstvo, ako Otcovstvo Boha, jediného Stvoriteľa “sveta viditeľného i neviditeľného”. Ale človek bol stvorený na Boží obraz, aby sa podieľal na jedinom otcovstve Boha (por. Ef 3,15). Svätý Jozef to ukazuje prekvapivým spôsobom, pretože nie je telesným otcom. Nie je biologickým otcom Ježiša, ktorého Otcom je len Boh, ale napriek tomu sa ujal plného a celého otcovstva. Byť otcom znamená byť predovšetkým služobníkom života a rastu. Svätý Jozef tak ukázal dôkaz obrovskej oddanosti. Kvôli Kristovi podstúpil prenasledovanie, exil a chudobu, ktorá z neho plynie. Musel sa usadiť inde, ako vo svojej dedine. jeho jedinou odmenou bolo, že prebýval s Kristom. Túto ochotu vysvetľujú slová sv. Pavla: “Slúžte Pánovi, Kristovi!” (Kol 3,24).
Ide o to, aby sme neboli priemernými služobníkmi, ale “vernými a prezieravými”. Spojenie týchto dvoch prívlastkov nie je náhodné; naznačuje, že inteligencia bez vernosti a vernosť bez prezieravosti nestačí. Jedna bez druhej neumožní naplno prijať zodpovednosť, ktorú nám zveruje Boh.
Drahí bratia kňazi, toto otcovstvo musíte žiť vo svojej každodennej službe. Koncilová konštitúcia Lumen Gentium totiž zdôrazňuje, že kňazi “sa majú starať o veriacich, ktorých duchovne splodili krstom a vyučovaním, ako otcovia v Kristovi” (č.28). Musíme sa teda stále vracať ku koreňom nášho kňazstva, Ježišovi Kristovi. Vzťah k jeho osobe je podstatný pre to, čo chceme žiť, vzťah k tomu, ktorý nás nazýva priateľmi, pretože nám dal poznať všetko, čo dostal od Otca (por. Jn 15,15). Ak budete žiť toto hlboké priateľstvo s Kristom, nájdete pravú slobodu a radosť svojho srdca. Služobné kňazstvo vyžaduje hlboký vzťah ku Kristovi, ktorý sa nám daroval v Eucharistii. Keď je slávenie Eucharistie skutočne stredom vášho kňazského života, potom bude stredom vášho cirkevného poslania. Kristus nás vlastne celý život volá, aby sme boli účastní na jeho poslaní, aby sme boli svedkami a Jeho Slovo sa mohlo ohlasovať všetkým. Slávenie tejto sviatosti v mene a v osobe Pána neznamená, že osoba kňaza má byť na prvom mieste. Kňaz je služobníkom, pokorným nástrojom, ktorý odkazuje na Krista, pretože Kristus sa sám obetuje za spásu sveta. “Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník” (Lk 22,26), hovorí Ježiš. A Origenes napísal: “Jozef pochopil, že Ježiš bol jeho predstavený, napriek tomu, že mu bol podriadený vo všetkom a poznal nadradenosť svojho podriadeného. Jozef mu prikazoval s bázňou a umiernenosťou. Nech sa každý nad tým zamyslí. Často je muž slabšej kvality postavený nad ľudí, ktorí sú lepší ako on a niekedy sa stane, že podriadený má väčšie kvality než ten, ktorý je jeho predstaveným. Pokiaľ to chápe ten, ktorému sa dostalo nejakej hodnosti, nenafukuje sa pýchou kvôli svojmu postaveniu, ale je si vedomý toho, že jeho podriadený môže byť lepší ako on, tak ako Ježiš bol podriadený Jozefovi” (homílie ku sv. Lukášovi, XX, 5, S:C:str.287).
Drahí bratia v kňazskej službe, vaša pastoračná služba si vyžaduje mnohé odriekania, ale je tiež zdrojom radosti. V dôvernom vzťahu k vašim biskupom, bratsky zjednotení so všetkými kňazmi a podporovaní Božím ľudom, ktorý je vám zverený, budete vedieť verne odpovedať na povolanie, ktoré vám dal Pán tak, ako povolal Jozefa bdieť nad Máriou a dieťaťom Ježišom! Drahí kňazi, ostaňte verní sľubom, ktoré ste dali Bohu pred svojim biskupom a zhromaždením. Petrov nástupca vám ďakuje za váš veľkodušný záväzok slúžiť Cirkvi a povzbudzuje vás, aby ste sa nenechali znepokojovať ťažkosťami cesty! Mladým, ktorí sa pripravujú, aby sa k vám pripojili, rovnako ako tým, ktorí si ešte kladú otázky, by som rád tento večer odovzdal radosť, ktorú prináša úplná oddanosť službe Bohu a Cirkvi. Majte odvahu povedať Kristovi svoje veľkorysé “áno”!
Rovnako povzbudzujem vás, bratia a sestry, ktorí ste sa zaviazali k zasvätenému životu, alebo životu v cirkevných hnutiach, aby ste obrátili svoj zrak na sv. Jozefa. Keď Máriu pri zvestovaní navštívil anjel, bola už Jozefovou snúbenicou. Pán, ktorý osobne oslovil Máriu, už vtedy pripojil Jozefa k tajomstvu Vtelenia. A ten to prijal, spojil sa s týmito dejinami, ktoré Boh začal písať v lone jeho snúbenice. Máriu preto prijal k sebe domov. Prijal tajomstvo, ktoré bolo v nej, i tajomstvo, ktorým bola ona samotná. Miloval ju s veľkou úctou, ktorá je pečaťou opravdivej lásky. Svätý Jozef nás učí, že je možné milovať a pritom nevlastniť. Jozefovým rozjímaním môže byť každý muž a žena s milosťou Božou uzdravená zo svojich citových zranení, pokiaľ bude súhlasiť s plánom, ktorý Boh už začal realizovať v bytostiach, ktoré sú mu na blízku, tak ako Jozef vstúpil do diela vykúpenia cez postavu Márie a vďaka tomu, čo jej učinil Boh. Drahí bratia a sestry, zapojením sa do cirkevných hnutí buďte pozorní k tým, ktorí vás obklopujú a ukazujte láskavú tvár Boha pokorou, skutkami milosrdenstva, ľudskou a kresťanskou výchovou mládeže, službou v prospech lepšieho postavenia žien a mnohými ďalšími spôsobmi!
Duchovný prínos zasvätených osôb je pre život Cirkvi dôležitý a neodmysliteľný. Povolanie nasledovať Krista je darom pre celý Boží ľud. Prijatím tohto svojho povolania, napodobnením čistého, chudobného a poslušného Krista, úplne zasväteného sláve svojho Otca a láske ku svojim bratom a sestrám, máte poslanie dosvedčovať pred našim svetom, ktorý to veľmi potrebuje, že Boh a budúce dobrá majú prvenstvo. Kedykoľvek, ale osobitne keď je vystavená skúške vaša vernosť, vám sv. Jozef pripomína zmysel a hodnotu vašich záväzkov. Zasvätený život je radikálnym napodobňovaním Krista. Je preto nevyhnutné, aby váš životný štýl vyjadroval vašu najhlbšiu identitu. Nemajte strach žiť naplno sebadarovanie, ktoré ste Bohu ponúkli a vydávať o tom opravdivé svedectvo okolo seba. Jeden príklad nech je pre vás povzbudením, aby ste hľadali túto svätosť v živote. Je ním otec Simon Mpeke, ktorého volali Baba Simon. Vy viete ako tento “bosý misionár” odovzdal všetky sily svojho života nezištnej pokore a vždy mal na srdci pomoc dušiam, no zároveň sa nezriekol starostí a námah slúžiť bratom aj materiálne.
Drahí bratia a sestry, naše rozjímanie o láske a duchovnej ceste sv. Jozefa nás vyzýva, aby sme pochopili mieru celého bohatstva svojho poslania a vzoru, ktorým zostáva pre všetkých, ktorí chcú zasvätiť svoje bytie Kristovi, ako v kňazstve, tak aj v zasvätenom živote, alebo v rôznych formách laického nasadenia. Jozef totiž žil vo svetle tajomstva Vtelenia. Nielen v jeho fyzickej blízkosti, ale aj vo vnímavosti svojho srdca. Jozef nám odhaľuje tajomstvo ľudskosti, ktorá žije v prítomnosti tajomstva, ku ktorému sa otvára najkonkrétnejšími podrobnosťami svojej existencie. V ňom nie sú oddelené viera a konanie. Jeho viera rozhodujúcim spôsobom smeruje jeho skutky. Paradoxne koná tým, že prijíma svoju zodpovednosť, stojí bokom, aby nechal Bohu slobodu uskutočňovať jeho dielo bez toho, aby mu kládol prekážky. Jozef je “spravodlivým mužom” (Mt 1,19), pretože jeho existencia je “prispôsobená” Božiemu slovu.
Život sv. Jozefa, ktorý prežil v poslušnosti Slovu, je výrečným znamením pre všetkých Ježišových učeníkov, ktorí túžia po jednote Cirkvi. Jeho príklad nás učí chápať, že úplným odovzdaním sa Bohu, sa človek stáva skutočným činiteľom plánu Boha, ktorý si praje zjednotiť všetkých ľudí v jednej rodine, jedinom zhromaždení, jedinej “Ecclesii” - Cirkvi. Drahí priatelia, členovia iných kresťanských denominácií, toto hľadanie jednoty Kristových učeníkov je pre nás veľkou výzvou. Vedie nás predovšetkým k tomu, aby sme sa obrátili k osobe Krista a nechali sa Ním stále viac priťahovať. V Ňom sme povolaní rozpoznať sa ako bratia, deti rovnakého Otca. V tomto roku zasvätenom apoštolovi Pavlovi, veľkému zvestovateľovi Ježiša Krista, apoštola národov, obráťme sa spoločne k nemu a počúvajme i poznávajme “vieru a pravdu”, v ktorých korenia dôvody jednoty Kristových učeníkov.
Na záver sa obráťme k Jozefovej snúbenici, Panne Márii, Kráľovnej apoštolov, pretože týmto menom ju vzývajú ako patrónku Kamerunu. Jej zverujem zasvätenie každého a každej z vás, vašu túžbu odpovedať stále vernejšie na povolanie, ktoré vám bolo dané a na poslanie, ktoré vám bolo zverené. Rovnako ju prosím o príhovor za vašu krásnu zem. Amen.
Zdroj: L Osservatore Romano
