Pápež necestuje do Afriky s politickým, či ekonomickým programom, ale s náboženským programom, programom viery a etickým návrhom. Týmito slovami Benedikt XVI. sám upresnil dôvody svojej cesty na tlačovke, ktorá sa konala počas letu do hlavného mesta Kamerunu, Yaoundé. Svetová ekonomická kríza a jej odrazy na kontinente boli jednou z hlavných tém tradičnej tlačovej konferencie na palube lietadla. Príčina recesie - povedal pápež - je predovšetkým etického charakteru, pretože “kde chýba etika, morálka, nemôže byť spravodlivosť vo vzťahoch”. Počas svojej cesty bude pápež hovoriť o Bohu a veľkých hodnotách kresťanského života, ponúkajúc na tomto území aj príspevok k analýze a pochopeniu ekonomickej krízy. V tejto súvislosti Benedikt XVI. ubezpečil, že bude vyzývať medzinárodné spoločenstvo, aby bolo solidárne s Afrikou. “Solidarita a láska - uviedol - sú súčasťou katolíckosti. Teda práve od katolíkov očakávam niečo viac”. Pápež spomenul aj budúcu encykliku, ktorá bude venovaná sociálnym témam, že bola už pripravená k vydaniu. Ale potom - vysvetlil - sa spustila búrka a ako dôsledok sme opravili niektoré veci vo svetle nových udalostí, aby sme tak našli aktuálne odpovede.Tomu, kto žiadal jeho komentár ohľadom obrazu “osamoteného” pápeža, ktorý v týchto dňoch šírili médiá po liste biskupom sveta, Benedikt XVI. odpovedal: “Musím povedať, že je mi trocha do smiechu z mýtu osamoteného pápeža”. A ubezpečil, že každodenne sa stretáva so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, kňazmi a rozpráva sa so všetkými biskupmi, ktorí prichádzajú do Vatikánu. V minulých dňoch prijal aj niekoľko starých priateľov z čias kňazskej vysviacky. Teda, “žiadna osamelosť”, pretože - uviedol - “som obklopený priateľmi”. Pápež potom potvrdil, že do Afriky cestuje s radosťou, aby sa stretol s národom bohatým na vieru. Odvolávajúc sa osobitne na katolícku komunitu, Benedikt XVI. hovoril o Cirkvi, ktorá stojí blízko ľudí, je prítomná so všetkými svojimi inštitúciami pri chudobných a trpiacich. Samozrejme - priznal - Cirkev nie je “dokonalou spoločnosťou”. Aj z toho dôvodu preto bude vyzývať k “očisteniu Cirkvi”. Ide však - upresnil - nie o očistenie štruktúr, ale srdca a svedomia, pretože štruktúry sú výsledkom toho, čím je srdce.
Jedna z otázok smerovala k všeobecnému náboženskému kontextu kontinentu. V tejto súvislosti pápež uznal, že ateizmus sa v Afrike skoro nevyskytuje, pretože pre Afričanov je nepochopiteľné žiť bez Boha. Čo sa týka vzťahu katolíckej viery a náboženských siekt pripomenul, že kresťanské ohlasovanie je pokojným ohlasovaním, pretože ponúka Boha blízkeho ľuďom a dáva život veľkej sieti solidarity. K rozšíreniu aidsu na Africkom kontinente pápež uviedol, že neexistujú efektívnejšie prostriedky v zápase proti strašnej epidémii, ako tie, ktoré sú spojené s prítomnosťou Cirkvi. Okrem iného - upresnil - nad aidsom nemôžeme zvíťaziť peniazmi a tým menej distribúciou prezervatívov. Cirkev ponúka dve odpovede: poľudštiť sexualitu a pomáhať človeku aj v situáciách utrpenia.
Pápež na záver odpovedí hovoril o “znameniach nádeje”, ktoré dnes môžeme sledovať v africkej realite. Našou vierou - uviedol - je nádej. Kto prináša vieru, prináša nádej. V Afrike - dodal - sú nové vlády, nové možnosti boja proti korupcii, ktorá je jedným z najväčších ziel, ktoré musíme poraziť. A samotné tradičné náboženstvá sa otvárajú evanjeliovému posolstvu, pretože začínajú vidieť, že Boh katolíkov nie je vzdialeným Bohom. Pápež zdôraznil svoju dôveru v medzináboženský dialóg a hovoriac o vzťahoch s moslimami ubezpečil, že spolu s nimi rastie aj vzájomný rešpekt v spoločnej etickej zodpovednosti.
Zdroj: L Osservatore Romano
