Úplné znenie príhovoru Benedikta XVI. po prílete do hlavného mesta Kamerunu Yaoundé.Pán prezident,
ctení zástupcovia občianskych predstaviteľov,
pán kardinál Tumi,
ctihodní bratia biskupi,
drahí bratia a sestry,
ďakujem za privítanie, ktorého sa mi dostalo. Ďakujem aj vám pán prezident, za vaše milé slová. Vysoko si vážim vaše pozvanie na návštevu Kamerunu a preto vyjadrujem moje uznanie Vám a predsedovi Národnej biskupskej konferencie, arcibiskupovi Tonyému Bakotovi. Pozdravujem aj všetkých vás, ktorí ste mi vzdali česť vašou prítomnosťou na tejto udalosti a želám si, aby ste vedeli, že mám veľkú radosť z toho, že môžem byť medzi vami na Africkej zemi po prvý raz od môjho zvolenia na Petrov stolec. Z celého srdca pozdravujem mojich bratov biskupov, ako aj klérus a veriacich laikov, ktorí tu prišli. Môj pozdrav patrí aj predstaviteľom vlády, občianskym autoritám a diplomatickému zboru. Od chvíle, keď sa tento národ, tak ako aj mnohé ďalšie v Afrike, blíži k 50. výročiu svojej nezávislosti, túžim pridať aj môj hlas k chóru radosti a želaní, ktoré vám vaši priatelia z celého sveta pošlú pri tejto príležitosti. S vďačnosťou vítam aj členov iných kresťanských vierovyznaní a nasledovníkov ostatných náboženstiev. Zjednotením sa s nami v tento deň, ponúkate jasné znamenie dobrej vôle a harmónie, ktoré existuje v tejto krajine medzi rôznymi náboženskými tradíciami.
Prichádzam medzi vás ako pastier. Prichádzam, aby som utvrdil mojich bratov a sestry vo viere. To bola úloha, ktorú Kristus zveril Petrovi počas poslednej večere a to je úloha Petrových nástupcov. Keď Peter kázal zástupom na Zoslanie Ducha Svätého v Jeruzaleme, boli medzi nimi prítomní aj návštevníci z Afriky. Svedectvo mnohých veľkých svätcov tohto kontinentu počas prvých storočí kresťanstva - sv. Cypriána, sv. Moniky, sv. Augustína, sv. Atanáza, iba aby som menoval niekoľkých - zabezpečuje Afrike vysoké miesto v análoch histórie Cirkvi. Až po dnešné dni zástupy misionárov a mučeníkov pokračovali v obete svojho svedectva Kristovi v každej časti Afriky, a dnes je tu Cirkev požehnaná prítomnosťou približne 150 miliónov veriacich. Rozhodnutie Petrovho nástupcu prísť do Afriky a oslavovať s vami oživujúcu vieru v Krista, ktorý podopiera a živí tak veľký počet synov a dcér na tomto veľkom kontinente, bolo veľmi vhodné.
Bolo to tu v Yaoundé, keď môj ctený predchodca, pápež Ján Pavol II. v roku 1995, promulgoval posynodálnu apoštolskú exhortáciu Ecclesia in Africa, ovocie prvého mimoriadneho zhromaždenia Synody biskupov pre Afriku, ktoré sa uskutočnilo v Ríme rok predtým. 10. výročie tohto historického momentu sme oslávili prednedávnom s veľkou slávnosťou v rovnakom meste. Prišiel som tu, aby som predstavil Instrumentum laboris druhého mimoriadneho zhromaždenia, ktoré sa uskutoční v Ríme v októbri. Synodálny otcovia sa spoločne budú zamýšľať nad témou: “Cirkev v Afrike v službe zmierenia, spravodlivosti a pokoja: “Vy ste soľou zeme … Vy ste svetlo sveta (Mt 5,13-14)”. Skoro desať rokov od začiatku nového milénia, je táto chvíľa milosti výzvou všetkým biskupom, kňazom, rehoľníkom a veriacim laikom kontinentu opätovne sa venovať misijnému poslaniu Cirkvi, prinášať nádej srdciam Afrického ľudu a tým aj národom celého sveta.
Aj uprostred najväčšieho utrpenia, kresťanské posolstvo so sebou prináša nádej. Život sv. Jozefíny Bakhitovej ponúka nádherný príklad premeny, ktorú môže priniesť stretnutie so živým Bohom do situácie veľkého utrpenia a nespravodlivosti. Zoči voči utrpeniu, alebo násiliu, chudobe, alebo hladu, korupcii alebo zneužívaniu moci, kresťan nikdy nemôže mlčať. Spásonosné posolstvo evanjelia vyžaduje, aby sa ohlasovalo nahlas a jasne tak, aby Kristovo svetlo mohlo svietiť v tme života ľudí. Tu v Afrike, ako aj v mnohých ďalších častiach sveta, nespočetné množstvo mužov a žien dychtí po slove nádeje a útechy. Miestne konflikty za sebou zanechávajú tisíce ľudí bez strechy nad hlavou a chudobu, siroty a vdovy. Na kontinente, ktorý bol v minulosti svedkom krutých únosov svojich obyvateľov, ktorých odviedli za oceán, aby pracovali ako otroci, sa obchod s ľuďmi, osobitne bezbrannými ženami a deťmi stal modernou formou otroctva. V čase globálneho nedostatku potravín, finančného zmätku, klimatických zmien, Afrika neprimerane trpí: rastúci počet jej obyvateľov sa stáva obeťou hladu, chudoby a chorôb. Oni silným hlasom volajú po zmierení, spravodlivosti a pokoji, a to je práve to, čo im ponúka Cirkev. Nie nové formy politického a ekonomického útlaku, ale slobodu Božích detí (por. Rim 8,21). Nie nanútenie kultúrnych modelov, ktoré ignorujú právo na život nenarodených, ale čistú spásonosnú vodu evanjelia života. Nie vyžívanie sa v medzietnických a medzináboženských sporoch, ale poctivosť, pokoj a radosť Božieho kráľovstva, ktoré vynikajúcim spôsobom opísal pápež Pavol VI. ako “civilizáciu lásky” (por. Posolstvo pre Regina caeli, Turíce 1970).
Tu v Kamerune, kde viac ako štvrtina obyvateľov sú katolíkmi, je Cirkev dobre zasadená a vedie svoju misiu pre zdravie a zmierenie. V Centre kardinála Legéra, budem môcť osobne vidieť pastoračnú starostlivosť tejto miestnej Cirkvi o chorých a trpiacich ľudí, a je osobitne chvályhodné, že o chorých na AIDS v tejto krajine sa stará bezplatne. Úsilie na poli výchovy je ďalším kľúčovým prvkom služby Cirkvi a teraz vidíme ovocie generácií misijných učiteľov v diele Katolíckej univerzity Strednej Afriky, ktorá je znamením veľkej nádeje pre budúcnosť regiónu.
Kamerun je skutočne zemou nádeje pre mnohých v Strednej Afrike. Tisíce utečencov z krajín regiónu zdevastovaných vojnou, tu bolo prijatých. Je to zem života - s vládou, ktorá jasne hovorí v prospech obrany práv nenarodených. Je to zem pokoja: riešením sporu prostredníctvom dialógu na polostrove Bakassi, Kamerun a Nigéria ukázali svetu, že trpezlivá diplomacia môže priniesť svoje ovocie. Je to zem mladých, požehnaná mladou populáciou plnou života a netrpezlivou pri budovaní spravodlivejšieho a pokojného sveta. Správne sa označuje ako “Afrika v miniatúre”, vlasť viac ako 200 rozdielnych etnických skupín, ktoré žijú v harmónii jedny s druhými. Všetky tieto dôvody nás vedú k chvále a vďake voči Bohu.
Keď som dnes prišiel medzi vás, modlím sa, aby Cirkev tu a v celej Afrike mohla aj naďalej rásť vo svätosti, v službe zmiereniu, spravodlivosti a pokoju. Modlím sa, aby druhé mimoriadne zhromaždenie Synody biskupov, oživilo dary Ducha Svätého, ktoré vylial na Cirkev v Afrike. Modlím sa za každého z vás, za vaše rodiny, vašich blízkych a prosím vás, aby ste sa ku mne v modlitbe pripojili aj vy všetci, obyvatelia tohto obrovského kontinentu. Nech Boh požehná Kamerun! Nech Boh požehná Afriku!
Zdroj: L Osservatore Romano
