Vatikán (8. marca, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:„Drahí bratia a sestry,
ako viete, v uplynulých dňoch som si konal duchovné cvičenia s mojimi spolupracovníkmi z rímskej kúrie. Bol to týždeň ticha a modlitby. Srdce a myseľ tak mohli plne patriť Bohu, načúvaniu jeho slova, meditácii nad tajomstvami Krista.
Tak trochu sa to podobá na skúsenosť Petra, Jakuba a Jána, ktorých Ježiš zobral na vysoký vrch, do samoty. Keď sa modlil, došlo k ,premeneniu` - jeho tvár a celá jeho osoba sa stali žiarivými. Liturgia nám predkladá túto udalosť práve dnes, na Druhú pôstnu nedeľu (porov. Mk 9, 2 – 10). Ježiš chcel, aby jeho učeníci, osobitne tí, ktorí neskôr ponesú zodpovednosť za vedenie rodiacej sa Cirkvi, mali priamu skúsenosť s jeho božskou slávou, aby mohli čeliť pohoršeniu kríža. Keď nadišiel okamih zrady, Ježiš sa utiahol do Getsemanskej záhrady modliť sa. Zobral so sebou aj Petra, Jakuba a Jána a požiadal ich, aby s ním bdeli a spolu s ním sa modlili (porov. Mt 26, 38). Nedokázali to však, no Kristova milosť im aj tak pomohla uveriť v zmŕtvychvstanie.
Rád by som zdôraznil, že premenenie Pána je vo svojej podstate predovšetkým skúsenosťou modlitby (porov. Lk 9, 28 – 29). Modlitba totiž dosahuje svoj vrchol a stáva sa zdrojom vnútorného svetla, keď ľudský duch priľne k Bohu tak, že sa ich vôle stávajú takmer jedinou. Keď Ježiš vystúpil na vrch, ponoril sa do kontemplácie plánu lásky svojho Otca, ktorý ho poslal na svet, aby vykúpil ľudstvo. Pri Ježišovi sa zjavil Eliáš a Mojžiš na znamenie, že Sväté písma zhodne ohlasujú tajomstvo jeho Veľkej noci, totiž, že Kristus mal trpieť a zomrieť, aby tak vstúpil do svojej slávy (porov. Lk 24, 26. 46). V tomto okamihu Ježiš uvidel pred sebou kríž, nesmiernu obetu potrebnú na naše oslobodenie spod nadvlády hriechu a smrti. Vo svojom srdci ešte raz zopakoval svoje ,amen`. Hovorí, hľa, tu som, nech sa stane tvoja vôľa, Otče. A rovnako ako pri krste v Jordáne aj v tomto okamihu prišlo z neba znamenie Božieho zaľúbenia - svetlo, ktoré Krista premenilo, a hlas ohlasujúci: ,Toto je môj milovaný Syn` (Mk 9, 7).
Spolu s pôstom a milosrdenstvom modlitba vytvára základnú štruktúru nášho duchovného života. Drahí bratia a sestry, pozývam vás počas tohto Pôstneho obdobia nájsť si čas na ticho a utiahnutosť, aby ste sa mohli pozrieť na svoj život vo svetle plánu lásky nebeského Otca. Pri tomto intenzívnom načúvaní Bohu sa nechajte viesť Pannou Máriou, učiteľkou a vzorom modlitby. Ona ani v tme Kristovho utrpenia nestratila, ale vo svojom srdci si uchránila svetlo Božieho Syna. Preto ju vzývame ako Matku dôvery a nádeje!“
