Vatikán (15. februára, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 15. februára napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:„Drahí bratia a sestry! Počas týchto nedieľ nám evanjelista Marek ponúkol na uvažovanie sériu rozličných zázračných uzdravení. Dnes nám bolo predstavené jedno veľmi výnimočné, a to uzdravenie malomocného (porov. Mk 1, 40 - 45), ktorý prišiel k Ježišovi a na kolenách ho prosil: „,Ak chceš, môžeš ma očistiť!` Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: ,Chcem, buď čistý!`“ Muž bol hneď uzdravený a Ježiš ho požiadal, aby o tom verejne nehovoril, len sa ukázal kňazom a priniesol obetu predpísanú Mojžišovým zákonom. Uzdravený malomocný však nedokázal mlčať, naopak, všetkým rozprával, čo sa mu stalo, takže – ako hovorí evanjelista – za Ježišom prichádzal ešte väčší počet nemocných zo všetkých strán, čo ho donútilo zdržiavať sa mimo miest, aby neuviazol obliehaný ľuďmi.
Ježiš povedal malomocnému: „Buď čistý!“ Podľa starého židovského zákona (porov. Lv 13 - 14) bola lepra považovaná nielen za chorobu, ale za najťažšiu formu kultovej nečistoty. Kňazom preto prislúchalo, aby ochorenie diagnostikovali a chorého vyhlásili za nečistého. Chorý sa musel vzdialiť od spoločenstva a zdržiavať sa mimo obývaných miest až do prípadného uzdravenia, ktoré muselo byť dôkladne potvrdené. Lepra teda predstavovala istý druh náboženskej a občianskej smrti a jej uzdravenie bolo akýmsi zmŕtvychvstaním.
V malomocenstve možno vidieť symbol hriechu, ktorý je v pravom zmysle slova nečistotou srdca, schopnou oddialiť nás od Boha. Tým, čo nás vzďaľuje od Boha, totiž v skutočnosti nie je fyzická choroba malomocenstva, ako to predpokladali staré normy, ale vina, teda duchovné a mravné zlo. Preto žalmista volá: „Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu“ (Ž 32, 1). A vzápätí sa obracia k Bohu: „Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: ,Vyznám Pánovi svoju neprávosť.` A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu“ (Ž 32, 1. 5). Hriechy, ktoré páchame, nás vzďaľujú od Boha a ak nie sú pokorne vyznané v dôvere v Božie milosrdenstvo, vedú až k tomu, že spôsobia smrť duše.
Tento zázrak teda nesie v sebe veľký symbolický význam. Tak ako prorokoval Izaiáš, Ježiš je ten Pánov služobník, ktorý „niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil“ (Iz 53, 4). Vo svojom utrpení sa stal akoby malomocným, ktorý sa našimi hriechmi stal nečistým, odlúčeným od Boha. Toto všetko urobil z lásky, aby nám získal zmierenie, odpustenie a spásu.
Vo sviatosti zmierenia nás ukrižovaný a vzkriesený Kristus prostredníctvom svojich služobníkov očisťuje svojím nekonečným milosrdenstvom, navracia nás do spoločenstva s nebeským Otcom a s bratmi, obdarúva nás svojou láskou, radosťou a svojím pokojom.
Drahí bratia a sestry, vzývajme Pannu Máriu, ktorú Boh uchránil od každej poškvrny hriechu, aby nám pomáhala vyhýbať sa hriechu a často pristupovať k sviatostnej spovedi - k sviatosti odpustenia, ktorej hodnotu a význam pre náš kresťanský život dnes treba nanovo objaviť.“
Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec udelil všetkým apoštolské požehnanie.
