Vatikán (7. decembra, RV) –Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu napoludnie spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril.„Drahí bratia a sestry,
už týždeň prežívame liturgické obdobie adventu. Je to čas otvoriť sa Bohu, čas prípravy na Vianoce, keď on, Pán, ktorý je absolútnou novosťou, prichádza, aby prebýval medzi nami a aby obnovil padnuté ľudstvo zvnútra. V adventnej liturgii ustavične zaznieva posolstvo nádeje, ktoré nás vyzýva pozdvihnúť svoj zrak k posledným veciam, zároveň však spoznávať v prítomnosti znamenia skutočnosti, že Boh je s nami. V túto Druhú adventnú nedeľu nám Božie slovo prostredníctvom tzv. „Druhého Izaiáša“ prináša dojímavé posolstvo o oslobodení izraelského národa z trpkého babylonského zajatia: „Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina..“ (Iz 40, 1 - 2). Toto chce Pán konať počas adventu. Hovoriť k srdciam svojho ľudu a tak ohlásiť celému svetu svoju spásu. Aj dnes zaznieva podobný hlas Cirkvi: „Na púšti pripravte cestu Pánovi“ (Iz 40, 3). Pre národy, ktoré trápi hlad a chudoba, pre utečencov, pre tých, ktorí zakúšajú systematické a ťažké porušovanie ľudských práv, Cirkev sa stáva majákom na vysokom vrchu viery, keď ohlasuje: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Jahve, prichádza v sile a rameno má vladárske” (Iz 40, 10). Toto proroctvo sa naplnilo v Ježišovi Kristovi, najskôr prostredníctvom jeho vlastného ohlasovania a potom smrťou a zmŕtvychvstaním Kristus naplnil pradávne prisľúbenia v hlbšej a univerzálnejšej perspektíve. Uskutočnil oslobodenie nielen pozemské, dejinné a ako také, provizórne, ale radikálne a definitívne. Uskutočnil prechod z kráľovstva zla do Božieho kráľovstva, z kráľovstva hriechu a smrti do kráľovstva lásky a života. Kresťanská nádej ide teda poza legitímne očakávania sociálneho či politického oslobodenia. To, čomu dal Ježiš počiatok, je nové ľudstvo, ktoré pochádza „z Boha“, zároveň však klíči v tomto našom svete v takej miere, v akej sa necháva preniknúť Pánovým Duchom. Ide teda o plné vstúpenie do logiky viery: veriť v Boha, v jeho plán spásy a zároveň sa usilovať o budovanie jeho kráľovstva. Spravodlivosť a pokoj sú vskutku Božím darom, ale vyžadujú mužov a ženy, ktorí sú pripravení stať sa „dobrou pôdou“ na prijatie dobrého semena jeho slova. Počiatkom tohto nového ľudstva je Ježiš, Boží Syn a Syn Panny Márie. Ona, Panna a Matka, je „cestou“, ktorú si sám Boh pripravil, aby prišiel na tento svet. So všetkou svojou pokorou Mária putuje na čele nového Izraela k oslobodeniu z každého zajatia, z každého útlaku, z každého otroctva, či už morálneho, alebo materiálneho, k „novému nebu a novej zemi, na ktorých prebýva spravodlivosť“ (porov. 2 Pt 3, 13). Jej orodovaniu zverme aj očakávania pokoja a spásy ľudí dnešných čias.“
