Dnešnou Prvou adventnou nedeľou začíname nový liturgický rok. Táto skutočnosť je výzvou, aby sme sa zamysleli nad dimenziou času, ktorého moc nás neprestáva fascinovať. Pomôžem si príkladom - ako to s obľubou robieval Ježiš. Chcem sa totiž pozastaviť pri jednom veľmi konkrétnom konštatovaní, ktoré všetci opakujeme: „Nie je čas,“ lebo každodenný život plynie v rýchlom tempe. Cirkev má však aj v tejto veci „dobrú správu“: Boh nám dáva svoj čas.My máme neprestajne málo času - najmä pre Pána si ho nevieme alebo nechceme nájsť. A predsa: Boh pre nás má čas! To je prvá vec, ktorú nám začiatok liturgického roka pomáha objaviť a nad ktorou vždy znova žasneme. Áno, Boh nám dáva svoj čas, pretože vstúpil do dejín svojím Slovom a svojím dielom spásy, aby ich otvoril pre večnosť, aby z nich urobil dejiny zmluvy. Z tohto hľadiska už čas sám osebe je základným znamením Božej lásky, darom, ktorý – rovnako ako čokoľvek iné - človek dokáže oceniť alebo, naopak, premárniť, pochopiť jeho význam, alebo s otupenou povrchnosťou prehliadnuť.
V čase existujú tri kľúčové body, ktoré dejinám spásy udávajú rytmus. Na počiatku je stvorenie, v strede je vtelenie a vykúpenie a na konci parúzia - definitívny Kristov príchod, s ktorým prichádza aj posledný súd. Tieto tri momenty však nie je možné chápať v jednoduchej chronologickej postupnosti. Stvorenie je síce počiatok všetkého, zároveň však aj trvá a aktualizuje sa v priebehu celého kozmického vývoja až do konca časov. Aj k vteleniu a vykúpeniu došlo v konkrétnom historickom okamihu. Akčný rádius dosahu Ježišovho príchodu na zem však zasahuje do každej doby – i do tej, ktorá ho predchádzala, i do tej ktorá prišla po ňom. Druhý príchod i posledný súd, ktorého rozhodujúcou predzvesťou bol práve Kristov kríž, majú dosah na konanie ľudí všetkých čias.
Liturgia Adventného obdobia oslavuje príchod Boha z dvoch hľadísk. V prvom rade nás vyzýva, aby sme v sebe obnovili očakávanie slávneho Kristovho návratu, s približujúcimi sa Vianocami nás však pozýva prijať Slovo, ktoré sa stalo telom pre našu spásu. Lenže Pán vstupuje do nášho života nepretržite. Preto je viac než príznačná Ježišova výzva, ktorú nám predstavuje prvá adventná nedeľa: „Bdejte!“ (Mk 13, 33. 35). Adresuje ju učeníkom a hovorí to aj nám „všetkým“ (Mk, 13, 37), lebo každý bude v hodine, ktorú pozná len Boh, povolaný vydať odpočet z vlastného života. Preto treba mať správny odstup od pozemských dobier, úprimnú ľútosť nad vlastnými chybami, činorodú lásku k blížnym a najmä pokorne a dôverčivo sa spoliehať na Boha, nášho nežného a milosrdného Otca.
Ikonou adventu je Panna Mária, Ježišova matka. Vzývajme ju, aby nám pomohla stať sa predĺžením človečenstva Pána, ktorý príde.
