Vatikán (23. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 23. novembra napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
dnes, v poslednú nedeľu liturgického roka, slávime slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa celého vesmíru. Z evanjelií vieme, že Ježiš odmietol titul kráľa v jeho politickom zmysle, teda „vládcu národov“ (porov. Mt 20, 25 - 28). Svoju kráľovskú hodnosť však potvrdil pred Pilátom vo chvíli svojho umučenia, keď sa ho Pilát výslovne spýtal: ,Tak predsa si kráľ? Ježiš odpovedal: Sám hovoríš, že som kráľ` (Jn 18, 37).
Kráľovská hodnosť Krista je v skutočnosti zjavením a uskutočnením kráľovskej hodnosti Boha Otca, ktorý vládne všetkým veciam v láske a v spravodlivosti. Otec zveril Synovi poslanie, aby daroval ľuďom večný život tým, že ich miloval až po najvyššiu obetu, a zároveň mu zveril sudcovskú moc - od okamihu, keď sa Syn človeka stal vo všetkom podobný nám (porov. Jn 5, 21 – 22. 26 – 27).
Dnešné evanjelium vykresľuje univerzálnu kráľovskú hodnosť Krista ako sudcu veľmi pekným podobenstvom o poslednom súde, ktoré sv. Matúš umiestnil bezprostredne pred rozprávanie o umučení (25, 31 – 46). Použité obrazy sú jednoduché, jazyk ľudový, posolstvo je však veľmi dôležité. Ide o pravdu o našom konečnom osude a o kritérium, podľa ktorého budeme súdení. ,Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma` (Mt 25, 35) atď. Kto by nepoznal tento úryvok? Je súčasťou našej civilizácie. Poznačil dejiny kresťanských národov a ich kultúr: hierarchiu hodnôt, inštitúcie, mnohé sociálne a dobročinné diela. Kristovo kráľovstvo naozaj nie je z tohto sveta, privádza však k zavŕšeniu všetko dobro, ktoré vďaka Bohu existuje v človeku a v dejinách. Ak uskutočňujeme lásku k nášmu blížnemu v súlade s evanjeliovým posolstvom, dávame tak priestor pôsobeniu Boha a jeho kráľovstvo sa uskutočňuje uprostred nás. Ak, naopak, každý myslí iba na vlastné záujmy, svet zákonite musí spieť k zániku.
Drahí priatelia, Božie kráľovstvo nie je otázkou vonkajších okázalostí, ale - ako píše apoštol Pavol - je to ,spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom` (Rim 14, 17). Pánovi leží na srdci naše dobro, teda, aby každý človek mal život a zvlášť aby tí ,najmenší` mohli mať účasť na hostine, ktorú Pán pripravil pre všetkých. Preto nemožno pokrytecky hovoriť ,Pane, Pane` a zároveň nedbať na jeho prikázania (porov. Mt 7, 21). Boh prijíma do večného kráľovstva všetkých, ktorí sa deň čo deň usilujú uskutočňovať jeho slovo v praxi. Preto Panna Mária, najpokornejšia zo všetkých stvorení, je v jeho očiach tou najväčšou a je Kráľovnou sediacou po pravici Krista Kráľa. Zverme sa aj my jej nebeskému orodovaniu so synovskou dôverou, aby sme tak mohli uskutočňovať naše kresťanské povolanie vo svete.“
