„V tejto eucharistickej slávnosti, ktorá uzatvára synodálne práce, si uvedomujeme osobitné puto, ktoré existuje medzi láskyplným počúvaním Božieho slova a nezištnou službou našim bratom a sestrám. Koľko ráz sme počas uplynulých dní počúvali svedectvá zo skúseností i úvahy o tom, aké dôležité je dnes počúvanie Boha v intimite vlastného vnútra, čoraz hlbšie poznávanie spásonosného slova a úprimné delenie sa s inými vo viere, počúvanie, ktoré nám neprestajne umožňuje stôl Božieho slova!

Drahí a ctihodní bratia, vďaka každému z vás, že ste každý svojím dielom prispeli k prehĺbeniu synodálnej témy Božie slovo v živote a v poslaní Cirkvi. Všetkých vás srdečne pozdravujem. (...)

Osobitný pozdrav posielam biskupom kontinentálnej Číny, ktorí sa na tejto synode nemohli zúčastniť. Ďakujem Bohu za ich lásku ku Kristovi, za ich spoločenstvo s univerzálnou Cirkvou a za ich vernosť nástupcovi apoštola Petra. Zahŕňame ich do našich modlitieb spolu so všetkými veriacimi zverenými do ich pastoračnej starostlivosti. Prosme ,Najvyššieho pastiera` (1 Pt 5, 4) aby ich obdaroval radosťou, silou a apoštolskou horlivosťou, aby múdro spravovali katolícku komunitu v Číne, ktorá je nám všetkých taká drahá.

My, ktorí sme sa zúčastnili na práci synody, si z nej odnášame obnovené vedomie, že prvoradou úlohou Cirkvi na začiatku tohto nového milénia je predovšetkým živiť sa Božím slovom, aby sme ho ohlasovali spôsobom primeraným dnešným časom a aby sa naše evanjelizačné úsilie tak mohlo stať účinným. Táto cirkevná udalosť by sa mala primerane odraziť v každej komunite. Božie slovo treba transformovať do skutkov lásky, lebo len tak sa ohlasovanie evanjelia stane vierohodným napriek ľudským krehkostiam, ktorými je človek poznačený. Predpokladom na to je predovšetkým vnútorné poznanie Krista a vnímavé počúvanie jeho slova. V tomto svätopavlovskom roku, keď si osvojujeme slová apoštola ,Beda mi, keby som evanjelium nehlásal` (1 Kor 9, 16), si zo srdca želám, aby každá komunita nadobudla hlboké presvedčenie, že toto je poslaním služby evanjelia pre tento svet.

Na začiatku synody som spomenul Ježišovu výzvu: ,žatva je veľká` (Mt 9, 37). Je to výzva, na ktorú by sme mali vždy neúnavne odpovedať, hoci sa môžeme stretnúť s rozličnými ťažkosťami. Mnohí ľudia hľadajú – hoci si to možno ani neuvedomujú - stretnutie s Kristom a jeho evanjeliom. Mnohí ho potrebujú, aby našli zmysel vlastného života. Neodmysliteľným kritériom opravdivej misie Cirkvi je práve poskytnutie jasného svedectva života podľa Božieho slova, podľa Ježiša Krista.“

V závere homílie Svätý Otec zdôraznil dôležitosť miesta Božieho slova v liturgii: „Ešte veľa by sa k tomu dalo povedať, v závere by som však chcel zdôrazniť už len to, že privilegovaným miestom, na ktorom zaznieva Božie slovo budujúce Cirkev, je bezpochyby liturgia, ako to mnoho ráz zaznelo v priebehu synody. V nej sa zjavuje pravda, že Biblia je knihou ľudu a pre ľud. Je to dedičstvo, testament odovzdávaný poslucháčom, aby vo svojich životoch uskutočňovali dejiny spásy, je to testament dosvedčený v Písme.

Osobitne dôležitý je vzájomný živý vzťah medzi ľudom a Písmom. Biblia zostáva živým slovom v ľude, ktorý je jeho subjektom a číta ho. Na druhej strane ľud nemôže existovať bez Písma, pretože práve v ňom nachádza dôvod svojej existencie, svoje povolanie, svoju identitu. Toto vzájomné prepojenie medzi ľudom a Svätým písmom sa slávi pri každom liturgickom zhromaždení, ktoré vďaka Duchu Svätému počúva Krista, pretože to on hovorí vtedy, keď sa v Cirkvi číta Písmo a prijíma sa Zmluva, ktorú Boh obnovuje so svojím ľudom. Písmo a liturgia sa zjednocujú v jedinom cieli, ktorým je priviesť ľud k dialógu s Pánom, k poslušnosti Pánovej vôli. Slovo, ktoré vyšlo z Božích úst a ktoré je zaznamenané v Písmach, sa vráti k nemu vo forme odpovede, ktorou je modlitba ľudu, v odpovedi, ktorá je odpoveďou prežívaného života a odpoveďou lásky (porov. Iz 55, 10 – 11).“

( TK KBS, RV ls; pz ) 20081026004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]