V piatok, 10. októbra 2008, vystúpil na Synode biskupov vo Vatikáne, v prítomnosti Svätého Otca Benedikta XVI., so svojím príhovorom aj prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ. Predniesol podstatnú časť príhovoru a celý text odovzdal sekretariátu synody. Prinášame celý text jeho príhovoru: Drahý Svätý Otče, drahí spolubratia – synodálni otcovia, bratia a sestry!
Božie slovo je pravdivé a Boh účinkuje v živote človeka i celej Cirkvi. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku o tom svedčí skúsenosť s prenasledovaním v druhej polovici minulého storočia a s následným požehnaným rozvojom našej cirkvi.
Totalitná moc sa snažila o likvidáciu našej cirkvi, ale to bol len zámer človeka. Boží zámer však bol dať cirkvi nové milosti. Bohu vďaka, máme troch blahoslavených z tohto obdobia. Udalosti, ktoré sa s našou cirkvou udiali, plne potvrdzujú platnosť slov Ježiša Krista: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,32). Boh napĺňa tieto slová už teraz, kedy sme svedkami rozkvetu našej miestnej cirkvi. Sme vďační Svätému Otcovi Benediktovi XVI. za to, že v januári tohto roka povýšil Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, zároveň povýšil Košický apoštolský exarchát na eparchiu a zriadil novú eparchiu v Bratislave. Z Božej milosti máme dostatok kňazských povolaní (priemerný vek kňazov v pastorácii je 41 rokov), otvorili sme formačné centrá pre rodinu a pre mládež. Všetky tieto dary sú ovocím utrpenia našej miestnej cirkvi, čo potvrdzuje, že Božie slovo sa počas týchto ťažkých časov rozvíjalo aj tým, že ho naši biskupi, kňazi, rehoľníci a veriaci prežívali svojím utrpením spojeným s obetou kríža. Toto všetko je veľmi silná skúsenosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, o ktorú sa tu s vami radostne delím. Kladiem si však otázku, čo s týmito darmi vo svetle Božieho slova ďalej urobíme?
Uvedomujem si, že aj v čase rozkvetu našej cirkvi je neustále potrebné stále viac čerpať z Božieho slova. U nás sa veľmi osvedčila prax vysvetľovania Božieho slova pri každej svätej liturgii (aj cez pracovné dni) formou krátkej homílie alebo príhovoru. V mnohých farnostiach sa pravidelne konajú biblické hodiny, pri ktorých kňaz rôznymi formami zoznamuje veriacich s Božím slovom. Konajú sa tiež biblické olympiády pre deti a mládež, duchovné obnovy vo farnostiach, animátorské školy, evanjelizačné divadlo pre deti a mládež. Uvádzanie detí a mládeže do Biblie sa deje taktiež prostredníctvom vyučovania náboženskej výchovy na školách. Pred prijatím sviatostí sa koná príprava a katechéza, ktorá vychádza z Božieho slova. Viacerí veriaci sú formovaní aj prostredníctvom rôznych spoločenstiev. Božie slovo je ponúkané veriacim aj v rámci rôznych eparchiálnych pútí, kedy sú veriaci viac disponovaní pre počúvanie Božieho slova.
Ohlasovaniu Božieho slova v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku pomáha jeho bohaté využitie v liturgii nielen v podobe priamych citácií žalmov ale aj v podobe parafráz biblického textu v liturgickej hymnografii, napr. v hymne Akatist. Božie slovo je sprostredkované veriacim aj formou ikon, ktoré nie sú len jednoduchou ilustráciou biblického textu, ale „oknom do neba“, prostredníctvom ktorého prebieha dialóg medzi Bohom a človekom, medzi človekom a Bohom.
Napriek všetkým vyššie spomenutým aktivitám prijímaniu Božieho slova u veriacich bráni to, že sú často ovplyvňovaní silným svetským relativizmom, liberalizmom a rozšírenou vierou v absolútnu platnosť vlastného názoru. To spôsobuje, že človek sám často určuje, čo z Božieho slova prijme a čo nie. Ďalším problémom je, že predkrstná katechéza rodičov je nedostačujúca na to, aby rodičov urobila schopnými vychovávať deti vo viere. Dôsledkom toho je obrovský nárast nepraktizujúcich kresťanov, ktorí nemajú záujem o Božie slovo a život viery. Osobitným problémom pri prijímaní Božieho slova v rodinách je cestovanie mnohých veriacich, zvlášť otcov a matiek, za prácou do vzdialených regiónov alebo aj do zahraničia.
Dôležité je, aby samotní kňazi a katechéti, ktorí sú ohlasovateľmi Božieho slova, mali s ním osobnú skúsenosť a cez ňu ho odovzdávali ďalej. Stáva sa totiž, že pri katechizovaní a príprave homílie kňazi prostredníctvom informačných technológií kompletne preberajú myšlienky iných, s ktorými sami nemajú skúsenosť. Tým spôsobom ohlasovanie Božieho slova nie je živé. Existuje ďalšie nebezpečenstvo, že homília neohlasuje vždy Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa a Záchrancu z hriechu, ale skĺzne do moralizovania či ohlasovania etiky postavenej na ľudských silách, ktorej cieľom je len zlepšiť spolužitie medzi ľuďmi. Riešením tohto problému je permanentná biblická formácia kňazov, ktorá v sebe obsahuje správnu hermeneutiku biblického textu pre dnešnú dobu. Je nevyhnutné, aby kňazi ponúkali Božie slovo nie ako jednu zo životných filozofií, ale ako Bohom zjavenú pravdu, ktorá rieši problém života a smrti.
Väčšina katolíckych veriacich prichádza do kontaktu s Božím slovom iba pri slávení Eucharistie. Môžu ním byť nadšení a oslovení, hneď ho s radosťou prijímajú (por. Mt 13,20), ale vyjdúc z chrámu Božie slovo udusia starosti života... Preto si dovolím navrhnúť tejto synode, aby sme uvažovali o konkrétnom a živom prepojení ohlasovaného Božieho slova v liturgii s mimoliturgickým životom veriacich, aby ohlásené Božie slovo mohli lepšie vnútorne spracovať a prepojiť ho so svojím životom, aby tak nastala určitá spätná väzba. Aby Božie slovo neostávalo iba v intelekte, ale cez osobnú skúsenosť s ním prechádzalo do života a aby v tomto prepojení Božieho slova so životom Božiemu ľudu veľmi konkrétne pomáhala Cirkev.
