Castel Gandolfo (21. septembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 21. septembra vo svojom letnom sídle v Castel Gandolfe pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
možno si spomeniete, že keď som sa v deň môjho zvolenia prihovoril zástupu na Námestí sv. Petra, spontánne mi napadlo predstaviť sa ako robotník v Pánovej vinici. Práve v dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí podobenstvo o pánovi vinice, ktorý v rozličných hodinách dňa povoláva robotníkov pracovať do svojej vinice (porov. Mt 20, 1 – 16 a). Večer vyplatí všetkým rovnakú mzdu – jeden denár, čo vyvolá protest u tých, ktorí pracovali vo vinici celý deň. Je zrejmé, že denár predstavuje v tomto podobenstve večný život – dar, ktorý Boh ponúka všetkým, i tým, čo sú pokladaní za ,posledných’. Ak ho prijmú, stávajú sa ,prvými’, a prvým sa môže stať, že budú poslední.
Prvé posolstvo tohto podobenstva je v tom, že pán vinice – ak to tak možno povedať – netoleruje nezamestnanosť. Chce, aby v jeho vinici pracovali všetci. A byť povolaný, je vlastne už prvou odmenou: môcť pracovať v Pánovej vinici, vstúpiť do jeho služby, spolupracovať na jeho diele je vlastne už samo osebe odmenou za akúkoľvek námahu. To však chápe len ten, kto miluje Pána a jeho kráľovstvo. Kto naopak, pracuje len pre odmenu, nikdy si neuvedomí hodnotu tohto neoceniteľného pokladu.
Toto podobenstvo rozpráva sv. Matúš, apoštol a evanjelista, ktorého liturgický sviatok pripadá práve na dnes. Rád by som zdôraznil, že Matúš ho zakúsil sám na sebe (porov. Mt 9, 9). Bol totiž predtým, ako ho Pán povolal, colníkom, a preto bol považovaný za verejného hriešnika vylúčeného z ,Pánovej vinice’. Všetko sa však zmenilo, keď Ježiš prešiel okolo jeho výbercovského stola, pozrel naňho a oslovil ho: ,Poď za mnou.’ Matúš vstal a nasledoval ho. Z verejného hriešnika sa hneď stal Kristovým učeníkom. Z ,posledného’ sa stal ,prvý’ vďaka Božej logike, ktorá – na naše šťastie - je iná, než logika sveta. ,Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky – hovorí Pán’ prostredníctvom slov proroka Izaiáša – ,a vaše cesty nie sú moje cesty’ (Iz 55, 8).
Aj svätý Pavol, ktorého jubilejný rok slávime, zakúsil radosť, keď bol povolaný Pánom, aby pracoval v jeho vinici. A aké veľké dielo vykonal! On sám vyznáva, že to bola Božia milosť, ktorá pracovala v ňom – práve táto milosť uskutočnila v ňom premenu, že z prenasledovateľa Cirkvi sa stal apoštolom národov. Ako sám hovorí: ,Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.’ Hneď však dodáva: ,Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť’ (Flp 1, 21 – 22). Pavol pochopil, že pracovať pre Pána je už na tejto zemi veľká odmena.
Panna Mária, ktorú som si minulý týždeň s radosťou uctil v Lurdoch, je dokonalou ratolesťou v Pánovej vinici. Z nej sa zrodil požehnaný plod Božej lásky – Ježiš, náš Spasiteľ. Kiež nám Panna Mária vždy pomáha s radosťou odpovedať na Pánovo volanie a nachádzať svoje šťastie v tom, že sa môžeme namáhať pre nebeské kráľovstvo.“
