[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 24. 01. 2022   Meniny má Timotej       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Európske katolícke sociálne dni 2022
Pápež František na Cypre a v Grécku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Benedikt XVI. na svätej omši s chorými v Lurdoch
P:3, 16. 09. 2008 11:34, ZAH

Francúzsko (15. septembra, RV) – Hlavným bodom dnešného programu pápeža Benedikta XVI. bola svätá omša pre chorých na priestranstve pred Bazilikou ružencovej Panny Márie v Lurdoch. Svoju homíliu začal spomenutím dnešnej slávnosti Sedembolestnej Panny Márie, „Pod krížom sa naplnilo Simeonovo posolstvo: jej materinské srdce prenikol meč (porov. Lk 2,35) mučením nevinného, narodeného z jej tela. Keď Ježiš zaslzil (porov. Jn 11,35), Mária tiež zaslzila nad mučeným telom svojho syna. Jej sebaovládanie nám neumožňuje zmerať hĺbku jej zármutku; plný rozsah jej utrpenia sa zobrazuje iba tradičným symbolom siedmich mečov. Tak, ako v prípade jej syna Ježiša, by sa dalo povedať, že aj ona dospela k dokonalosti skrze toto utrpenie (porov. Heb 2,10), až jej to umožnilo prijať nové duchovné povolanie, ktoré jej zveril jej syn tesne predtým, ako „odovzdal ducha“ (Jn 19,30) – aby sa stala matkou Krista v jeho učeníkoch.“

Ako povedal Svätý Otec, dnes Mária žije v radosti a sláve Vzkriesenia. Slzy, ktoré preliala pod krížom, sa premenili na úsmev, ktorý nemôže nič zotrieť, hoci jej materinský súcit s nami sa nezmenil. Panna Mária miluje každé svoje dieťa, venujúc zvláštnu pozornosť tým, ktorí trpia, ako jej syn v hodine umučenia. Miluje ich jednoducho preto, že sú to jej deti, podľa Kristovej vôle:

„Kontemplovať Máriin úsmev neznamená, že by sme sa mali nechať uniesť nekontrolovanou predstavivosťou. Sväté písmo nám to odhaľuje prostredníctvom jej pier, keď odrieka Magnificat: ‛Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi‛ (Lk 1,46-47). Keď Panna Mária vzdáva vďaku, volá nás za svedkov. Zdieľa s nami, jej budúcimi deťmi, radosť, ktorá sídli v jej srdci, aby sa mohla stať aj našou. Vždy, keď odriekame Magnificat, stávame sa svedkami jej úsmevu. Tu v Lurdoch, v priebehu zjavenia v stredu 3. marca 1858, Bernadeta kontemplovala tento Máriin úsmev najvýnimočnejším spôsobom. Bola to prvá odpoveď, ktorú krásna Pani dala mladej vizionárke, keď táto chcela vedieť, kto je. Predtým, než sa jej o niekoľko dní neskôr predstavila ako ‛Nepoškvrnené Počatie‛, Mária naučila Bernadetu poznať jej úsmev, ktorý sa stal najosobnejším bodom vstupu do zjavenia jej tajomstva.“

Podľa Svätého Otca je Máriin úsmev prameňom živej vody:

„Mária je tá, ktorá verila a z ktorej lona tiekli prúdy živej vody, aby zavlažili ľudské dejiny. Prameň, na ktorý Mária ukázala Bernadete tu v Lurdoch, je pokorným znamením tejto duchovnej skutočnosti. Z jej veriaceho materinského srdca vyviera živá voda, ktorá očisťuje a lieči. Koľko ľudí objavilo a okúsilo nežnú materinskú lásku Panny Márie ponorením sa do kúpeľov v Lurdoch, priľnúc sa k nej, aby sa viac pripútali k Pánovi!... Ako každá matka, ba lepšie než každá matka, je Mária učiteľkou lásky. Preto tak veľa chorých ľudí prichádza sem do Lúrd, aby uhasili svoj smäd v prameni lásky a aby s nechali viesť k jedinému zdroju spásy, jej synovi Ježišovi – Spasiteľovi.“

Kristus odovzdáva svoju spásu prostredníctvom sviatostí a zvlášť v prípade tých, ktorí trpia chorobou alebo hendikepom, prostredníctvom milosti pomazania chorých. Pre každého jednotlivca je utrpenie niečo cudzie, nikdy sa to nedá skrotiť. Preto je ťažké ho niesť a ešte ťažšie – tak, ako to urobili niektorí veľkí svedkovia Kristovej svätosti – privítať ho ako dôležitý prvok v našom povolaní. Alebo ako to vyjadrila Bernadeta, „vytrpieť všetko v tichu, aby sme potešili Ježiša“. Aby sme to mohli povedať, je potrebné prejsť dlhú cestu v jednote s ním:

„Kristus nie je liečiteľ podľa svetského očakávania. Aby nás vyliečil, nezostáva mimo zakúšaného utrpenia. Uľahčuje jeho znášanie tým, že prebýva vo vnútri toho, kto je zasiahnutý chorobou, nesie a žije ho s ním. Kristova prítomnosť láme izoláciu, ktorú bolesť vytvára. Človek už nenesie svoje bremeno sám, pripodobňuje sa Kristovi v ponúknutí seba samého Otcovi a má v ňom účasť na ceste k zrodeniu nového stvorenia.“

II. vatikánsky koncil predstavil Máriu ako postavu, v ktorej je zobrazené celé mystérium Cirkvi (porov. Lumen Gentium 63-65). Jej osobná cesta načrtáva profil Cirkvi, ktorá je povolaná byť rovnako ako ona vnímavá voči tým, ktorí trpia, povedal Svätý Otec a pozdravil tých, ktorí pracujú v oblastiach verejného zdravotníctva a ošetrovateľstva, ako aj tých, ktorí iným spôsobom v nemocniciach a ostatných inštitúciách prispievajú k starostlivosti o chorých kompetentne a s ušľachtilosťou.

( TK KBS, RV dj;jk ) 20080916050   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]