“Ježiš Kristus nás priviedol na toto zázračné miesto v srdci Paríža v dnešný deň, keď Cirkev oslavuje sv. Jána Chryzostoma, jedného z jej najväčších učiteľov, ktorý svojim svedectvom života a svojim učením ukázal kresťanom cestu po ktorej majú kráčať” – týmito slovami sa dnes Benedikt XVI. prihovoril v úvode veriacim v homílii, ktorej základnou myšlienkou boli slová z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom: „Utekajte pred modloslužbou!” (1 Kor 10, 14).

Po tom, čo Svätý Otec pozdravil všetkých prítomných, osobitne kardinála André Ving-Troisa, biskupov, kňazov a diakonov, pokračoval vo svojom rozprávaní o nebezpečenstve modiel, ktoré “hoc zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk. Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia. Majú uši, ale nepočujú, nie sú schopné ani dýchať ústami. Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria” (Ž 135). Ako povedal Svätý Otec, táto výzva - utiecť pred modloslužbou – je stále v platnosti a to aj dnes, vo svete, ktorý si naďalej vytvára vlastné modly:

“Čo je dôležité v živote? Čo kladiem na prvé miesto? Slovo “modla” pochádza z gréčtiny a dá sa preložiť ako obraz, postava, vyobrazenie, no zároveň aj ako prízrak, mátoha, či zdanie. Modla je klam, pretože toho, kto sa jej klania odtŕha od reality a kladie ho do kráľovstva klamu. Nie je práve toto pokušenie našej doby, to jediné, na ktoré máme účinne reagovať?”

Vysvetľuje to – ako pokračoval Svätý Otec sv. Pavol v liste Kolosanom a pripomína, Timotejovi, že “koreňom všetkého zla je láska k peniazom” (1 Tim 6, 10). Peniaze, smäd po majetku, moci a dokonca po poznaní neoddelili vari človeka od jeho skutočného cieľa? – pýtal sa ďalej Svätý Otec a dodal, že odpoveď na tieto otázky nachádzame v dnešnej liturgii, zdedenej po našich otcoch vo viere a najmä po samotnom sv. Pavlovi (porov. 1Kor 11, 23). Potom pokračoval:

“Ako dosiahnuť Boha? Ako dosiahnuť nájdenie či znovuobjavenie Toho, ktorého človek hľadá vo svojom najhlbšom vnútri, napriek tomu, že na neho neraz zabúda? Sv. Pavol nás žiada, aby sme pri hľadaní odpovede používali nielen náš rozum, ale najmä našu vieru. Čo nám hovorí viera dnes? Chlieb, ktorý lámeme je prijímaním Kristovho Tela a kalich vďaky, ktorý požehnávame je prijímaním Kristovej Krvi. Úžasné zjavenie, ktoré nám dáva Kristus prostredníctvom apoštolov a celej Cirkvi už takmer dvetisíc rokov: Kristus ustanovil Sviatosť Eucharistie počas večere na Zelený štvrtok. On chcel, aby jeho obeta bola predstavená nanovo, nekrvavým spôsobom zakaždým, keď bude kňaz opakovať slová požehnania chleba a vína. Už miliónkrát sa tak za uplynulých 20 storočí Pán daroval svojmu ľudu a stal sa nám tak, podľa slov sv. Augustína “tým najbližším, bližším ako sme si my sami” (porov. Vyznania III, 6.11), či už to bolo v tej najskromnejšej zo všetkých kaplniek, alebo v najväčšej zo všetkých bazilík a katedrál, Vzkriesený Pán sa daroval svojmu ľudu.“

Potom Svätý Otec prítomných vyzval, aby Pánovi preukazovali česť a to slovami, tichom či gestami, pričom zdôraznil, že dvíhanie kalicha spásy a vzývanie Pánovho mena je tým najlepším prostriedkom ako uniknúť pred modlami, podobne, ako to od nás žiada aj sv. Pavol, lebo zakaždým, pri celebrovaní svätej omše sa Kristus sprítomňuje vo svojej Cirkvi, v diele spásy, ktoré sa dovršuje. Slávnosť Eucharistie znamená teda vedomie, že samotný Boh sa nám daruje v šťastí v plnosti, v učení pravých a večných hodnôt, ktoré nikdy nezaniknú. Boh, ktorý je prítomný na oltári, je rovnako prítomný na oltároch našich sŕdc, ak ho prijímame v Sviatosti Eucharistie:

“Dnes, drahí bratia a sestry, kto dnes môže pozdvihnúť kalich spásy a vzývať meno Pána v mene celého Božieho ľudu, ak nie kňaz, ktorého na tento účel ustanovil biskup? A tak tu, drahí obyvatelia Paríža a okolia, ale aj vy všetci, ktorí ste prišli z celého Francúzska a z ďalších susediacich krajín, mi dovoľte predniesť moju výzvu plnú dôvery vo viere a v ušľachtilosti mladých, ktorí uvažujú o odpovedi na otázku volania do rehoľného či kňazského povolania: Nebojte sa! Nebojte sa odovzdať svoj život Kristovi! Nič v živote Cirkvi nenahradí kňazský úrad. Nie je nič, čo by nahradilo omšu pre záchranu sveta! Milí mladí, alebo menej mladí, ktorí ma teraz počúvate, nenechajte Kristovo volanie bez odpovede! Sv. Ján Chryzostom, vo svojej rozprave „O kňazstve” poukázal na to, ako veľmi môže byť odpovedanie a rozhodovanie človeka pomalé, ale on sám je živým príkladom Božieho pôsobenia na ľudskú slobodu, ktorá sa necháva formovať Jeho milosťou.”

Potom pokračoval Benedikt XVI. opäť slovami o modlárstve, pričom poukázal na slová apoštola Lukáša keď hovoril o dome, ktorý máme budovať na skale, ktorou je samotný Kristus. “Z plnosti srdca hovoria jeho ústa” (Lk 6, 45). Keď teda hovoríme, snažíme sa o dobro toho, s kým hovoríme? A keď uvažujeme, snažíme sa o súzvuk našich myšlienok s myšlienkami Boha? – pýtal sa Svätý Otec a v závere svojej homílie dodal:

“Nádej zostane vždy najsilnejšou! Cirkev postavená na Kristovej skale, má prísľuby večného života nie preto, že by jej členovia boli viac svätí v porovnaní s inými ľuďmi, ale preto, že Kristus dal tento prísľub Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). V tejto stálej nádeji vo večnej prítomnosti Boha v ktorejkoľvek z našich duší, v tejto radosti z vedomia, že Kristus je s nami až do konca sveta, v tejto sile, ktorú Duch Svätý dáva všetkým mužom a všetkým ženám, ktorí mu dovolili, aby sa ich dotkol, vás zverujem, drahí kresťania z Paríža a Francúzska do mocného a milosrdného pôsobenia láskavého Boha, ktorý za nás zomrel na kríži a na veľkonočné ráno vstal víťazne z mŕtvych. Všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí ma počúvajú, vyzývam spolu so sv. Pavlom: Utekajte pred modloslužbou, neprestávajte konať dobro!“

( TK KBS, RV sg;jk ) 20080913005   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]