Castel Gandolfo (31. augusta, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 31. augusta vo svojom letnom sídle v Castel Gandolfe pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
aj v dnešnom evanjeliu dominuje apoštol Peter. Hoci minulú nedeľu sme ho obdivovali pre jeho pevnú vieru v Ježiša, ktorého vyznal ako Mesiáša a Božieho Syna, tentoraz v udalosti, ktorá vzápätí nasleduje, prejavuje svoju nezrelú vieru, príliš naviazanú na ,mentalitu tohto sveta` (porov. Rim 12, 2). Keď Ježiš začína otvorene hovoriť o osude, ktorý ho čaká v Jeruzaleme, že tam musí trpieť a zomrieť smrťou na kríži, Peter protestuje a hovorí: ,Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!` (Mt 16, 22). Je jasné, že Učiteľ a jeho učeník majú rozličné, protichodné spôsoby myslenia. Peter je podľa ľudskej logiky presvedčený, že Boh by nikdy nedopustil, aby jeho Syn skončil svoje poslanie smrťou na kríži. Ježiš, naopak, vie, že ho Otec vo svojej nekonečnej láske k ľuďom poslal, aby dal za nich svoj život, čo nesie so sebou aj utrpenie a kríž, a je správne, že sa to tak má stať. On na druhej strane tiež vie, že posledné slovo bude mať zmŕtvychvstanie.
Petrov protest, hoci dobre a úprimne mienený, z lásky k svojmu Učiteľovi, Ježišovi znie ako pokušenie, ako pozvanie, aby zachránil samého seba, zatiaľ čo len tým, že stratí vlastný život, nadobudne nový a večný život pre nás všetkých.
Ak pre našu záchranu Boží Syn musel trpieť a zomrieť na kríži, nie je to akýsi krutý plán nebeského Otca. Príčinou je vážnosť choroby, z ktorej nás chcel uzdraviť - zlo také vážne, smrtiace, že vyžaduje všetku jeho krv. Veď Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním skutočne zvíťazil nad hriechom a smrťou, pričom ustanovil Božie kráľovstvo.
Zápas však ešte nie je skončený - zlo existuje a pretrváva v každej generácii, aj v dnešných dňoch. Čím sú vojnové horory, násilie páchané na nevinných, chudoba a nespravodlivosť, ktoré zraňujú tých najslabších, ak nie opozíciou zla proti Božiemu kráľovstvu? A ako odpovedať na toľkú zlobu, ak nie bezbrannou silou lásky, ktorá víťazí nad nenávisťou, silou života, ktorý sa nebojí smrti? Tú istú tajomnú silu použil Ježiš aj za cenu, že nebude pochopený a že ho mnohí opustia.
Drahí bratia a sestry, aby Vykupiteľ naplnil dielo spásy, ustavične k sebe pozýva mužov a ženy, ktorí sú ochotní vziať svoj kríž a nasledovať ho. Ako pre Krista tak aj pre kresťanov nie je cesta kríža jednou z možností, ktorú si je alebo nie je možné vybrať, ale je to pozvanie objať kríž z lásky. V súčasnom svete, kde, ako sa zdá, dominujú sily, ktoré rozdeľujú a ničia, Kristus neprestáva ponúkať všetkým svoje jasné pozvanie: kto ma chce nasledovať, nech zaprie vlastné sebectvo a nesie so mnou svoj kríž. Kiež nám pomáha Panna Mária ísť s odhodlaním za Pánom, aby sme už odteraz, hoci ešte v skúškach, zakúšali slávu zmŕtvychvstania.“
