Castel Gandolfo (17. augusta, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 17. augusta vo svojom letnom sídle v Castel Gandolfe pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry,
v dnešnú 20. cezročnú nedeľu nám liturgia ponúka na uvažovanie slová proroka Izaiáša: ,A cudzincov, čo lipnú k Pánovi, (...) zavediem na svoj svätý vrch a rozradostím ich v svojom dome modlitby; ich celopaly, ich obety budú ľúbeznými na mojom oltári. Veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy!` (Iz 56, 6 - 7).
Na univerzálnosť spásy poukazuje aj apoštol Pavol v druhom čítaní, podobne ako aj evanjelium, v ktorom sa hovorí o kanaánskej žene, cudzinke, ktorú však Ježiš pre jej veľkú vieru vypočul. Božie slovo nás takto pozýva uvažovať o univerzálnosti poslania Cirkvi, ktorú vytvárajú národy rozličných rás a kultúr. Práve tu pramení zodpovednosť cirkevnej komunity, aby sa stala pohostinnou voči všetkým, a tak sa stala znamením a nástrojom spoločenstva pre celú ľudskú rodinu.
Aké je dôležité, predovšetkým v našich časoch, aby všetky kresťanské komunity čoraz viac prehlbovali toto povedomie, ktoré by pomohlo aj civilnej spoločnosti prekonať každé pokušenie k rasizmu, intolerancii a k oddeľovaniu sa od iných. Kiežby tak spoločnosť kráčala k rozhodnutiam, ktoré by rešpektovali iných a boli by dôstojné pre každú ľudskú bytosť! Prekonanie rasizmu je naozaj veľkým výdobytkom ľudstva. Žiaľ, ešte v mnohých krajinách možno pozorovať jeho nové prejavy, často spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami. Tie však nemôžu ospravedlniť žiadnu rasovú diskrimináciu. Modlime sa, aby sa všade vzmáhal rešpekt voči každej ľudskej osobe a spolu s ním aj vedomie zodpovednosti, že iba vo vzájomnom úsilí o prijatie všetkých možno budovať svet, ktorý by sa vyznačoval opravdivou spravodlivosťou a pokojom.
Dnes by som vám chcel predložiť ešte jeden úmysel na modlitbu v nadväznosti na správy o ťažkých dopravných nehodách, ktoré práve v tomto období prichádzajú čoraz častejšie. Nesmieme si zvyknúť na túto smutnú skutočnosť! Ľudský život je príliš vzácny a nie je hodné človeka, aby zomrel alebo sa stal invalidom v dôsledku takých okolností, ktorým by sa vo väčšine prípadov dalo vyhnúť. Potrebujeme pestovať istý zmysel pre zodpovednosť najmä zo strany vodičov, lebo k dopravným nehodám často dochádza pre príliš vysokú rýchlosť a neopatrnosť. Viesť vozidlo na verejných uliciach vyžaduje občiansky a morálny zmysel. Z tohto hľadiska potrebujeme ustavičnú prevenciu, opatrnosť a tiež represívne opatrenia zo strany zodpovedných autorít. Cirkev cíti priamu etickú vyzvu: ako kresťania si musíme sami spytovať svedomie a premýšľať o vlastnom dopravnom správaní. Kresťanské spoločenstvá sú zodpovedné za výchovu všetkých k takému postoju, ktorý by viedol vodičov k ochrane života a prejaveniu lásky k blížnemu takýmto konkrétnym spôsobom.
Zverme tieto sociálne problémy orodovaniu Panny Márie, ku ktorej sa spolu obrátime aj nasledujúcou modlitbou Anjel Pána.“
