Pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu 3. augusta napoludnie spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí pred bazilikou v Bressanone pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im však prihovoril. Po úvodnom pozdrave tamojších veriacich v nemeckom jazyku pokračoval Svätý Otec v taliančine. Povedal: „Teraz vás, drahí priatelia, pozývam, aby sme si so synovskou úctou a oddanosťou spomenuli na Božieho služobníka pápeža Pavla VI., ktorého si osobitne pripomenieme o tri dni pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia.
Pavol VI. odovzdal svoju dušu Bohu 6. augusta 1978 večer - na sviatok Premenenia Pána, tajomstva božského svetla, ktoré jeho dušu vždy mimoriadne fascinovalo. Pavol VI. ako najvyšší pastier Cirkvi viedol Boží ľud ku kontemplácii tváre Krista, Vykupiteľa človeka a Pána dejín.
Práve jeho láskyplná orientácia mysle a srdca ku Kristovi sa stali podstatnými črtami aj Druhého vatikánskeho koncilu a tiež základnými postojmi môjho cteného predchodcu Jána Pavla II., ktorý toto posolstvo upriamil na Veľké jubileum roku 2000. V centre všetkého je vždy a jedine Kristus: v centre Svätého písma a Tradície, v srdci Cirkvi, sveta a celého vesmíru.
Božia prozreteľnosť povolala Giovanniho Battistu Montiniho z milánskej katedry do Ríma v zložitých okamihoch Druhého vatiikánskeho koncilu.
Ako neďakovať Pánovi, za jeho odvážnu a plodnú pastoračnú činnosť? Keď postupom času hľadíme na veci z čoraz väčšieho odstupu, uvedomujeme si veľkosť zásluh Pavla VI. - pri predsedaní koncilovému zhromaždeniu, ktoré takpovediac presiahli ľudské sily, pri tom, ako ho doviedol k šťastnému záveru i pri spravovaní nepokojného pokoncilového obdobia. Naozaj môžeme spolu s apoštolom Pavlom povedať, že Božia milosť ,nebola v ňom márna` (porov. 1 Kor 15, 10). Vedel zosúladiť a zúročiť vynikajúce dary svojej inteligencie, vášnivej lásky k Cirkvi a k človeku. Keď ďakujeme Bohu za dar tohto veľkého pápeža, usilujme sa o to, aby sa jeho učenie stalo aj naším pokladom.“
