Drahí bratia,“ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu” (Sk 1,8). Videli sme uskutočnenie tohto prísľubu! Na deň Turíc, ako sme počuli v prvom čítaní, vzkriesený Pán, sediaci po Otcovej pravici, poslal na učeníkov zhromaždených vo večeradle Ducha. Mocou tohto Ducha, Peter a ostatní apoštoli odišli hlásať evanjelium až na koniec zeme. V každej dobe a v každom jazyku, Cirkev stále hlása celému svetu Božie zázraky a pozýva všetky krajiny a národy k viere, nádeji a novému životu v Kristovi.
V týchto dňoch som aj ja, ako Petrov nástupca vstúpil na túto krásnu Austrálsku zem. Prišiel som, drahí mladí bratia a sestry, aby som vás utvrdil vo viere a otvoril vaše srdcia moci Kristovho Ducha a hojnosti jeho darov. Modlím sa, aby sa toto veľké zhromaždenie, ktoré spája mládež “zo všetkých národov pod nebom” (Sk 2,5), stalo novým večeradlom. Nech oheň Božej lásky naplní vaše srdce, aby ste boli stále viac zjednotení s Pánom a v jeho Cirkvi a poslal vás ako novú generáciu apoštolov, aby ste svetu priniesli Krista!
“Ale keď na vás zostúpi Svätý Duch, dostanete silu”. Tieto slová zmŕtvychvstalého Krista majú osobitný význam pre tých mladých, ktorí budú utvrdení a poznačení darom Ducha Svätého, počas tejto svätej omše. Tieto slová sú však adresované aj každému z nás, všetkým tým, ktorí v krste dostali dar Ducha zmierenia a nový život a ktorí ho birmovkou prijali do svojich sŕdc ako jeho pomoc a vedenie a každodenne rastú cez dary jeho milosti v eucharistickej sviatosti. Duch Svätý totiž pri každej omši opätovne zostupuje, vzývaný slávnostnou modlitbou Cirkvi, nielen preto, aby naše dary chleba a vína na Telo a Krv Pána, ale aby tiež premenil naše životy a svojou mocou z nás vytvoril “jedno telo a jedného ducha v Kristovi”.
Čo však znamená táto “sila” Ducha Svätého? Je to moc Božieho života! Je to moc toho samého Ducha, ktorý zastal nad vodami na počiatku stvorenia a ktorý v plnosti času vzkriesil Ježiša z mŕtvych. Je to moc, ktorá vedie nás i náš svet v ústrety príchodu Božieho kráľovstva. V dnešnom evanjeliu Ježiš ohlasuje začiatok novej éry, počas ktorej bude na ľudstvo zoslaný Duch Svätý (porov. Lk 4,21). On sám, počatý z Ducha Svätého a narodený z Panny Márie, prišiel medzi nás, aby nám priniesol tohto Ducha. Duch Svätý, ako zdroj nášho nového života je zároveň aj skutočnou dušou Cirkvi, láskou, ktorá nás spája s Pánom a medzi nami, ako aj svetlom, ktoré otvára náš zrak, aby sme v nás všetkých videli zázraky Božej milosti.
Tu v Austrálii, tejto veľkej južnej zemi Ducha Svätého, sme všetci zažili nádhernú skúsenosť prítomnosti a moci Ducha v krásach prírody. Mali sme otvorené oči, aby sme videli svet ktorý nás obklopuje taký, aký skutočne je: “naplnený” - ako hovorí básnik - “Božou veľkoleposťou”, plný slávy jeho stvoriteľskej lásky. Aj tu na tomto veľkom zhromaždení mladých kresťanov sme zakúsili prítomnosť a moc Ducha v živote Cirkvi. Videli sme Cirkev takú, aká je v skutočnosti: Ktistovo telo, živé spoločenstvo lásky, ktoré objíma ľudí, všetkých rás, národov a jazykov, každého veku a miesta v jednote zrodenej z našej viery vo vzkrieseného Pána.
Moc Ducha nikdy neprestáva napĺňať život Cirkvi. Skrze milosť sviatostí Cirkvi, plynie táto moc aj do nášho vnútra, ako podzemná rieka, ktorá živí ducha a priťahuje nás stále bližšie k prameňu nášho pravého života, ktorým je Kristus. Svätý Ignác z Antiochie, ktorý zomrel ako mučeník v Ríme na začiatku 2. storočia nám zanechal nádherný opis moci ducha, ktorý prebýva v nás. Hovoril o Duchu, ako o prameni živej vody, ktorá vyviera z jeho srdca a šepká: “Poď, poď k Otcovi!” (porov. Rimanom, 6, 1-9).
Táto moc, milosť Ducha, nie je však niečím, čo si môžeme zaslúžiť, alebo získať. Môžeme ju iba dostať ako dar. Láska Božia môže vyliať svoju moc iba vtedy, keď jej dovolíme, aby nás zmenila vo vnútri. Musíme jej dovoliť preniknúť cez tvrdú kožu našej ľahostajnosti, našej duchovnej únavy, nášho slepého konformizmu voči duchu tejto našej doby. Iba tak mu môžeme dovoliť, aby odstránil našu predstavivosť a formoval naše najhlbšie túžby. Preto je tak dôležitá modlitba, každodenná modlitba - súkromná v izbe našich sŕdc a pred Najsvätejšou sviatosťou, ale aj tá liturgická v srdci Cirkvi. Je to čistý príjem Božej milosti, činnej lásky, spoločenstva s Duchom, ktorý v nás prebýva a vedie nás skrze Ježiša v Cirkvi k svojmu nebeskému Otcovi. Mocou svojho Ducha je Ježiš vždy prítomný v našich srdciach a pokojne čaká pokiaľ si mlčky sadneme vedľa Neho, aby sme počuli jeho hlas, zostali v jeho láske a dostali moc “zhora”, moc, ktorá nás uschopní k tomu, aby sme boli soľou a svetlom pre náš svet.
Vzkriesený Pán pri svojom Nanebovstúpení povedal svojim učeníkom: “Budete mi svedkami … až na kraj zeme” (Sk 1,8). Tu v Austrálii ďakujeme Pánovi za dar viery, ktorý sa dostal až k nám, teraz a tu, ako poklad odovzdávaný z generácie na generáciu v spoločenstve Cirkvi. Tu v Oceánii ďakujeme predovšetkým všetkým hrdinským misionárom, kňazom a rehoľníkom, kresťanským rodičom a prarodičom, učiteľom a vychovávateľom, ktorí budovali Cirkev v tejto krajine. Svedkovia ako blahoslavená Mária McKillopová, svätý Peter Chanel, blahoslavený Peter To Rot a mnohí ďalší! Moc Ducha, prítomná v ich životoch, stále pôsobí v dobre, ktoré zanechali v spoločnosti, ktorú vytvorili a teraz je odovzdávaná vám.
Drahí mladí, dovoľte mi položiť vám teraz otázku. Čo zanecháte vy budúcim generáciám? Staviate svoju existenciu na pevnom základe? Budujete niečo, čo vytrvá? Žijete svoj život tak, aby ste dali priestor Duchu uprostred sveta, ktorý chce na Boha zabudnúť, alebo ho dokonca odhodiť v mene falošného chápania slobody? Ako využívate dary, ktoré vám boli dané a “moc”, ktorú sa vám chystá dať Duch Svätý aj teraz? Aký odkaz zanecháte mladým, ktorí prídu po vás? Čím budete vynikať?
Moc Ducha Svätého nás nielen osvecuje a rovnako len neutešuje, ale orientuje nás na budúcnosti, na príchodu Božieho kráľovstva. Akú veľkolepú víziu vykúpeného a obnoveného ľudstva vidíme v novej dobe, ktorú sľubuje dnešné evanjelium! Svätý Lukáš nám hovorí, že Ježiš Kristus je zavŕšením všetkých Božích prísľubov, Mesiáš, ktorý má plnosť Ducha Svätého, aby ho udelil celému ľudstvu. Vyliatie Kristovho Ducha na ľudstvo je zárukou nádeje a oslobodenia od všetkého, čo nás ochudobňuje. Toto vyliatie dáva nový zrak slepému, zajatých oslobodzuje a vytvára jednotu v rôznosti a spolu s ňou (porov. Lk 4, 18-19, Iz 61, 1-2). Táto moc môže vytvoriť nový svet, môže “obnoviť tvár zeme” (porov. Ž 104,30)!
Nová generácia kresťanov, posilnená Duchom a priťahovaná bohatou víziou viery, je povolaná budovať svet, v ktorom je život prijatý, rešpektovaný a s láskou sa oňho staráme a nie je odmietnutý, alebo sa ho obávame ako nejakej hrozby a preto ho ničíme. Nová doba, v ktorej nebude láska sebecká, ale čistá, verná a úprimne slobodná, otvorená voči druhým a rešpektujúca ich dôstojnosť, láska ktorá chce ich dobro a vyžaruje radosť a ľúbeznosť. Nová doba, v ktorej nás nádej oslobodí od povrchnosti, apatie a uzavretosti, ktoré umŕtvujú naše duše a ničia ľudské vzťahy. Drahí mladí, Pán vás žiada, aby ste boli prorokmi tejto novej doby, poslami jeho lásky, schopní priťahovať ľudí k Otcovi a tak vytvárali budúcnosť nádeje pre celé ľudstvo.
Svet potrebuje túto obnovu! V mnohých spoločnostiach sa povedľa materiálnej prosperity síri duchovná púšť, vnútorná prázdnota, nedefinovateľný strach, skrytý pocit zúfalstva. Koľkí z našich súčasníkov sú ako prázdne nádrže (porov. Jer 2,13), ktorí zúfalo hľadajú zmysel, konečný zmysel, ktorý môže dať iba láska? To je veľký a oslobodzujúci dar, ktorý so sebou prináša evanjelium: zjavuje našu dôstojnosť, ako mužov a žien stvorených na obraz a podobu Boha. Zjavuje vznešené povolanie ľudstva - objavenie vlastnej plnosti v láske. Ona sprístupňuje pravdu o človeku, pravdu o živote. Aj Cirkev potrebuje túto obnovu! Potrebuje vašu vieru, váš idealizmus a vašu veľkodušnosť, aby mohla byť stále mladá v Duchu (porov. Lumen gentium, 4).
V dnešnom druhom čítaní nám apoštol Pavol pripomína, že každý jednotlivý kresťan dostal dar, ktorý musí byť použitý k budovaniu Kristovho Tela. Cirkev osobitne potrebuje dar mládeže, všetkej mládeže. Potrebuje rásť v moci Ducha, ktorý vám aj teraz dáva radosť a inšpiruje vás slúžiť radostne Pánovi. Otvorte vaše srdce tejto sile! S touto výzvou sa obraciam osobitne na tých, ktorí sú povolaní ku kňazskému a rehoľnému životu. Nemajte strach povedať Ježišovi vaše “áno”, objaviť radosť z plnenia jeho vôle a naplno sa darovať, aby ste dosiahli svätosť a používali svoje dary pre službu druhým!
O chvíľu budeme sláviť sviatosť birmovania. Duch Svätý zostúpi na kandidátov, budú “poznačení” darom Ducha a poslaní, aby svedčili o Kristovi. Čo znamená dostať “pečať” Ducha Svätého? Znamená to byť nezmazateľne poznačení, nemeniteľne zmenení, znamená to byť novým stvorením. Pre tých, ktorí dostali tento dar, už nikdy nič nemôže byť rovnaké! Byť “pokrstení” v Duchu Svätom, znamená planúť láskou k Bohu. Byť “opojení” Duchom (porov. 1 Kor 12,13) znamená byť občerstvení ľúbeznosťou plánu, ktorý má Boh s nami a so svetom, a sami sa tak stať pre iných zdrojom sviežosti. Byť “označení pečaťou Ducha” znamená okrem iného nemať strach brániť Krista, dovoliť, aby pravda evanjelia prenikla náš spôsob videnia, myslenia a konania, keď pracujeme pre víťazstvo civilizácie lásky.
Modlíme sa za birmovancov a prosme, aby moc Ducha Svätého oživila milosť nášho vlastného birmovania. Nech Duch vyleje svoje dary v hojnosti na všetkých prítomných a mesto Sydney. Na túto Austrálsku zem a na všetok jej ľud. Nech sa každý z nás obnoví v duchu múdrosti a rozumu, duchu spravodlivosti a odvahy, poznania a zbožnosti, duchu úžasu a bázne z Božej prítomnosti!
Nech na láskavý príhovor Márie, Matky Cirkvi, sa tento 23. Svetový deň mládeže prežíva ako nové večeradlo, aby sme my všetci, zapálení ohňom lásky Ducha Svätého, mohli aj naďalej ohlasovať vzkrieseného Pána a priťahovať k nemu každé srdce. Amen!
