„Drahí bratia a sestry, v centre bohoslužby slova dnešnej nedele je výraz proroka Ozeáša, ktorý Ježiš znovu používa v evanjeliu: ,Milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly` (Oz 6, 6). Ide o kľúčové slová, ktoré nás uvádzajú do srdca Svätého písma. Kontext, v ktorom ich Ježiš používa, je povolanie mýtnika Matúša, teda vyberača daní v mene rímskej cisárskej moci, za čo ho Židia pokladali za verejného hriešnika.
Ježiš ho povolal vo chvíli, keď sedel na mýtnici - túto scénu dobre ilustruje slávna Caravaggiova maľba. Potom spolu s učeníkmi vošiel do jeho domu a sadol si k stolu spolu s ďalšími mýtnikmi. Pohoršeným farizejom odpovedal: ,Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí... Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov` (Mt 9, 12 - 13). Evanjelista Matúš, vždy pozorný na spojitosť medzi Starým a Novým zákonom, na tomto mieste vkladá do Ježišových úst Ozeášovo proroctvo: ,Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.`
Význam tohto prorokovho vyjadrenia je taký veľký, že ho Pán znovu cituje v inej súvislosti, v súvislosti so zachovávaním soboty (porov. Mt 12, 1 - 8). Aj v tomto prípade Ježiš preberá zodpovednosť za výklad tohto prikázania a zjavuje sa ako ,Pán` nad samotnými ustanoveniami zákona. Obrátiac sa k farizejom dodáva: ,Keby ste vedeli, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, neboli by ste odsúdili nevinných` (Mt 12, 7).
V tomto Ozeášovom orákule sa teda Ježiš, Slovo, ktoré sa stalo človekom, takpovediac ,našiel` v plnej miere. Osvojil si ho celým svojím srdcom a naplnil ho svojím konaním aj za cenu, že narazil na nedotklivosť vodcov svojho národa.
Toto Božie slovo k nám prichádza prostredníctvom evanjelií ako syntéza celého kresťanského posolstva: pravé náboženstvo spočíva v láske k Bohu a k blížnemu. To je to, čo dáva hodnotu kultu i plneniu prikázaní.
Obráťme sa teraz na Pannu Máriu a prostredníctvom jej príhovoru si vyprosujme, aby sme stále žili v radosti z kresťanskej skúsenosti. Panna Mária, Matka milosrdenstva, vzbuď v nás city synovskej odovzdanosti voči Bohu, ktorý je nekonečné milosrdenstvo. Pomôž nám modliť sa ako sv. Augustín v známej pasáži svojich Vyznaní: ,Pane, zmiluj sa nado mnou... To sú moje rany, hľa, neskrývam ich, ty si Lekár, ja človek chorý. Ty si milosrdný, ja milosrdenstvo potrebujem... Či nie je všetka moja nádej v tvojom preveľkom milosrdenstve, Pane Bože?` (X, 28. 39; 29. 40).“
V rámci krátkych záverečných príhovorov vo svetových jazykoch Svätý Otec všetkým udelil apoštolské požehnanie a poľských veriacich uistil o svojich modlitbách za obete banského nešťastia v poľskej bani Borynia.
