„Drahí bratia a sestry,v dnešnú nedeľu, ktorou začíname mesiac jún, by som rád pripomenul, že tento mesiac je tradične venovaný úcte Ježišovho Srdca, ktoré je symbolom kresťanskej viery osobitne drahej ľudu i mystikom a teológom, lebo vyjadruje jednoduchým a autentickým spôsobom ,dobrú zvesť lásky` a zahŕňa v sebe tajomstvo vtelenia i vykúpenia.
Uplynulý piatok sme slávili sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý bol tretím a posledným sviatkom po Veľkonočnom období - po slávnosti Najsvätejšej Trojice a Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (Božie telo). Táto postupnosť nás uvádza do pohybu, ktorý smeruje do centra: je to pohyb ducha, ktorý vedie sám Boh. Z nekonečného horizontu svojej lásky sa Boh rozhodol vstúpiť do ohraničenosti dejín a ľudských podmienok, vzal si ľudské telo a srdce. Takto môžeme kontemplovať a stretnúť nekonečnosť v ohraničenosti, neviditeľné a nevýslovné tajomstvo ľudského Srdca Ježiša z Nazareta.
V mojej prvej encyklike o láske, vychádzam práve z pohľadu upriameného na prebodnutý bok Krista, o ktorom hovorí apoštol Ján vo svojom evanjeliu (porov. Jn 19, 37; Deus caritas est, 12). Toto je stredobodom našej viery a tiež zdrojom našej nádeje, v ktorej sme spasení, nádeje, ktorá sa stala témou mojej druhej encykliky.
Pre každého človeka je dôležitý ,stred` vlastného života, z ktorého vyviera pravda a dobro, a ku ktorému sa môžeme obracať v rozličných každodenných situáciách a životných ťažkostiach. Každý z nás, kto sa na chvíľu odmlčí, túži cítiť nielen tlkot vlastného srdca, ale hlbšie vnútri aj pulz dôveryhodnej prítomnosti, ktorú možno vnímať prostredníctvom zmyslu viery, a teda oveľa reálnejšie: prítomnosť Krista, Srdce sveta. Pozývam preto každého, aby si počas júna obnovil úctu ku Kristovmu Srdcu aj s využitím tradičnej modlitby obetovania dňa na moje úmysly za celú Cirkev.
Popri Najsvätejšom Ježišovom Srdci nás liturgia pozýva uctievať aj Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Zverme sa jej s veľkou dôverou.
Chcel by som ešte raz prosiť o materinské orodovanie Panny Márie za národy Číny a Mjanmarska, ktoré boli postihnuté prírodnými katastrofami, a tiež za všetkých, ktorí prežívajú bolestné situácie, chorobu, materiálnu alebo duchovnú biedu, ktoré sprevádzajú putovanie ľudstva.“
